Život predčasne narodeného dieťaťa častokrát visí len na vlásku. Našťastie, dnes už máme inkubátory, ktoré ich život nie len skvalitňujú ale doslova im ho aj zachraňujú. Zamýšľali ste sa ale niekedy nad tým, aká je jeho história? Kto ho vynašiel alebo čo mu slúžilo ako inšpirácia? Poďme si o tom povedať trochu viac. Ide totiž o naozaj prevratný vynález, ktorý si zaslúži trochu pozornosti, rovnako ako človek, ktorému zaň vďačíme.
Za inkubátory vďačíme pôvodom poľskému doktorovi Martinovi Couneymu
Ten začal inkubátory používať ešte v čase svojho pôsobenia v Európe. Vtedy si uvedomil, že by sa o tento nenahraditeľný vynález mal podeliť aj s Amerikou, jeho cieľom totiž bolo zachrániť čo najviac predčasne narodených detí a vďaka inkubátoru mali obrovskú šancu, že sa to podarí. Avšak ako človek zo zámoria v tamojších nemocniciach nežal priveľký úspech. Pokúsil sa inkubátor implementovať do moderných nemocníc, no lekári mu neverili a nevideli zmysel v používaní jeho zariadenia. On bol však o účinnosti svojho vynálezu presvedčení a presvedčiť sa mu podarilo aj rodičov takýchto detí. Na Coney Island postavil kliniku a inkubátormi a povolil, aby sa na neho mohol ktokoľvek ísť pozrieť (len z diaľky). Za návštevu sa platil istý poplatok, čím si doktor vykryl výdavky a zvyšok minul na zdravotnú starostlivosť o bábätká.
Dr. Etienne Stéphane Tarnier vynašiel inkubátory pre dojčatá
Doktor Étienne Stéphane Tarnier, francúzsky pôrodník, takisto prišiel s nápadom umiestniť predčasne narodené deti do inkubátoru – on sa inšpiroval ohrievacím systémom, ktoré farmári používali na udržania kurčiat v teple počas liahnutia. V roku 1880 sa L’Hôpital Paris Maternité vo Francúzsku stala prvou nemocnicou, ktorá začala používať tieto zariadenia u detí. O 8 rokov neskôr sa šírili správy o jeho veľkom úspechu. Za celou realizáciou myšlienky však bol doktor Couney. Inkubátory boli v roku 1896 vystavené na svetovej výstave v Berlíne.
O bábätká sa staral vyškolený zdravotnícky personál
Couney prevádzkoval svoju kliniku na Coney Island medzi rokmi 1903-1943 a o deti sa starali špeciálne vyškolené zdravotné sestry – tie bývali po celý čas v malých izbách, hneď vedľa miestnosti s inkubátormi. Zabezpečených mal aj dvoch lekárov, ktorí tu síce nebývali, ale platil ich za to, aby mu boli kedykoľvek k dispozícii.
Peniaze za návštevu použili na starostlivosť o bábätká
Ako sme už spomínali, každý, kto sa chcel ísť na bábätká pozrieť, musel zaplatiť. Couney nechal deti obliecť do detského oblečenia normálnej veľkosti (aj keď mnohé z nich vážili menej ako 3 kilogramy) – to im bolo prirodzene príliš veľké, čo malo zdôrazniť rozdiel medzi predčasne narodenými a deťmi narodenými v termíne.
Bábätká boli vystavené aj na svetovej výstave v Chicagu
Couney nazval svoju výstavu ako “Výstava pokroku storočia! “ Vystavoval tu deti, ktoré vážili menej ako 2 kilogramy. Odhaduje sa, že sa tejto výstavy zúčastnilo viac ako 1,2 milióna ľudí.
Príbeh Lucille Horn, ktorá sa dožila úctyhodného veku
Jednou z najznámejších detí, ktoré bolo umiestnené v Couneyho inkubátore bola Lucille Horn. Ona a jej dvojča sa narodili predčasne v roku 1920. Jej súrodenec neprežil a Lucille v čase narodenia vážila len 2 kilogramy. Lekári v nemocnici, kde sa narodila, jej veľkú šancu nedávali. Jej otec sa však rozhodol nevzdať, a tak ju vzal ku Couneymu. Ten sa Lucille ujal a za jej starostlivosť si neúčtoval jediný cent. Lucille nielen že prežila, ale sa aj dožila nádherného veku 96 rokov, zomrela 11. februára 2017.
Dokopy bolo zachránených 6 500 detí
Celkovo bolo v inkubátoroch umiestnených 8 tisíc detí, z nich sa podarilo zachrániť až 6 500. Couney priznal, že nebolo možné zachrániť úplne všetky, aj keď si to veľmi prial.
