Čo sa týka krajín a práv žien voliť, najlepšie na tom bol práve Nový Zéland, kde tento zákon vyšiel v roku 1893. V krajinách Európy sa však len začiatkom 20.rokov 20.storočia začalo agitovať. Rozhodne to však malo zmysel a postupne tento zákon a možnosť žien zúčastniť sa volieb boli presadzované a prijaté v jednotlivých krajinách. Aké však boli najčastejšie dôvody, ktoré muži uvádzali, aby ženám toto právo upierali? Niektoré dôvody sú naozaj smiešne, kúsok pravdy však môže byť v tom, že muži mali strach z rôznych feministických hnutí.
Možno vás prekvapí, že niektoré argumenty proti volebnému právu žien pochádzali od samotných žien! Vytvárali skupiny a verejne protestovali vo viere, že ak by ženy mali toto právo, zanedbávali by svoje domáce povinnosti. Prinášame vám však aj ďalšie dôvody – sami uznajte, či boli opodstatnené.
Ak sa ženám povolí angažovať sa v politike, bude to viesť k vyhynutiu ľudstva
Znie to naozaj bizarne a nemožne, však? No niektorí ľudia v minulosti tomu naozaj verili, aj keď to už na prvý pohľad vyzerá nesmierne zhyperbolizovane. Tento argument často používali práve vodcovia, ktorí verili, že ak sa ženy zapoja do politiky, zachutí im pocit moci, prestanú sa vydávať, mať deti, čo povedie k postupnému vyhynutiu ľudstva. Prekvapivo uplynulo takmer storočie, odkedy ženy získali právo voliť a nezdá sa, že by sa ich „proroctvo“ bolo naplnilo.
Ženy sú príliš emotívne na to, aby volili zodpovedne
Ide o argument, ktorý sa s obľubou používa vo viacerých odvetviach. Ženy nie sú príliš emotívne, ale poriadne podceňované! Aj keby bolo naozaj dokázané, že používajú vo väčšej miere srdce, neznamená to, že tým utrpí ich intelekt. Práveže sa dokážu na veci pozerať z viacerých uhlov, sú kreatívne a odhodlané. A len málokedy konajú unáhlene. Toto všetko sú výhodné vlastnosti, či už v osobnom živote alebo v tom politickom.
Nie je nevyhnutné, aby ženy mohli voliť, muži budú predsa vždy voliť s ohľadom na ich záujmy
Javí sa to ako naozaj pekná myšlienka, avšak všetci vieme, aká je pravda. Máloktorí muž by hľadel na iné záujmy ako tie vlastné. Koniec koncov, to je prirodzená ľudská vlastnosť, s ktorou sa stretávame aj dnes.
Prekvapivo to však neboli len muži, ktorí zvádzali boj proti ženám, ktoré si nárokovali právo voliť. Príkladom je antisufražetka Grace Saxon Mills, ktorá bola členkou ženskej národnej ligy proti volebnému právu v Anglicku a zdieľala podobný názor, že záujmy žien sú v rukách mužov úplne v bezpečí.
Je zbytočné, aby ženy chceli o niečom rozhodovať, pretože už majú všetko, čo by mohli chcieť
Kongresman William Mulkey veril, že ženy nemajú dôvod chcieť voliť. Podľa jeho názoru dostali všetko, čo by mohli chcieť a ešte oveľa viac. Nemajú sa predsa na čo sťažovať. Tvrdil, že nie sú utláčané, ale práve naopak. Sú chránené a pristupuje sa k nim so všetkou ohľaduplnosťou a ochotou.
Ak ženy získajú právo voliť a budú môcť figurovať v politike, budú zanedbávať rodinu
Dokonca v roku 1914 vo vydaní New York Tribune vyšiel článok, ktorý obsahoval celý zoznam dôvodov, prečo by ženy volebné právo nemali získať. Jedným z dôvodov bolo, že ženy sú nadmieru zaneprázdnené povinnosťami v domácnosti a starostlivosťou o deti, a tak by nemali čas ani priestor venovať sa niečomu inému. Určite nie bez toho, aby jedna strana nebola zanedbávaná, čo by mohlo viesť buď k rozpadu rodiny, alebo k nesprávnym rozhodnutiam. Prečo sú potom ale ženy známe tým, že zvládajú robiť mnoho vecí naraz takmer bez chyby?
