Na TikToku sa objavujú diskusie o tom, či ľudia slepo nasledujú trendy v líčení, namiesto toho, aby nosili to, čo im skutočne pristane. Používatelia sa sťažujú na tzv. „slepú dôveru“ v trendy, čo znamená, že sa rozhodujú na základe toho, čo je momentálne populárne a nie podľa toho, čo im naozaj pristane.
Aj keď pojmy ako „eyebrow blindness“ nie sú uznané v psychologických príručkách, fenomén slepého nasledovania trendov je reálny. Sme totiž geneticky naprogramovaní na to, aby sme vyjadrovali príslušnosť k sociálnym skupinám, čo sa prejavuje aj v móde a líčení. Naša túžba patriť do určitej skupiny môže byť silnejšia ako individuálny vkus alebo vedomie, že niektorý trend nám nepristane. Maskérky, milovníci make-upu a dokonca aj dospelí sa často chytajú najnovších trendov v snahe zapadnúť alebo vyniknúť. Tento jav sa dokonca môže zhoršiť v strednom veku, keď ľudia môžu byť obzvlášť náchylní na sociálne trendy.
Psychológia sociálneho spojenia
Sledovanie trendov nie je znakom slabosti charakteru. Podľa psychologičky Pamely B. Rutledge, ktorá sa špecializuje na psychológiu médií, ide o normálne ľudské správanie, poháňané potrebou sociálneho spojenia. „Sociálne spojenie je skutočne primárnou motiváciou,“ hovorí Rutledge. „V minulosti bolo nevyhnutné pre naše prežitie; sme veľmi poháňaní byť kmeňovými.“
Ľudské vzťahy sú také dôležité, že sú považované za základnú potrebu, podobne ako jedlo a prístrešie. Teórie ako Maslowova hierarchia potrieb a teória sebaurčenia dokazujú, že spoločenské prepojenie je kľúčové pre naše prežitie. Aj v dávnej minulosti ľudia spolupracovali na prežití, čo potvrdzujú archeologické nálezy z Kene, kde naši predkovia spolupracovali na preprave kamenných nástrojov.
Aj keď sledovanie trendov na sociálnych sieťach nie je také dôležité ako prežitie v divočine, ľudská evolúcia pripravila náš mozog na to, aby sa zameriaval na sociálne signály.
Signalizácia identity
Náš mozog je zložitý systém, ktorý nám pomáha vnímať sociálne signály a rozpoznávať vzory. Tento proces, známy ako sociálne poznávanie, nám umožňuje rozpoznať, čo je populárne a následne to nasledovať. Ako Rutledge hovorí: „Môžete použiť takmer čokoľvek, aby ste signalizovali svoje členstvo alebo príslušnosť k sociálnej skupine.“
Keď prijmeme trend, vysielame signál ostatným, že patríme do určitej skupiny alebo že chceme vyniknúť. Tieto signály pomáhajú riadiť kultúru v rámci skupiny a sú neoddeliteľnou súčasťou nášho sociálneho správania.
Vplyv sociálnych médií
Sociálne médiá umožňujú trendom šíriť sa rýchlejšie a ďalej ako kedykoľvek predtým. Zatiaľ čo módne trendy kedysi presakovali z mól haute couture k bežnému používaniu postupne, dnes môžu sociálne médiá vyvolať a ukončiť mini trendy v priebehu týždňov.
Podľa Rutledge je naša prirodzená zvedavosť dôvodom, prečo nás trendy tak priťahujú. „Náš mozog je naprogramovaný tak, aby si všímal veci, ktoré sú zvláštne,“ hovorí. Tieto odľahlé hodnoty a pútače pozornosti dodávajú trendom ešte väčší význam pre tých, ktorí sú dostatočne odvážni na to, aby ich nasledovali.
Kto je náchylnejší?
Hoci nikto nie je úplne imúnny voči trendom, tínedžeri a mladí dospelí sú obzvlášť náchylní na ich nasledovanie. Rutledge vysvetľuje, že tento vek je obdobím, keď mladí ľudia hľadajú svoju identitu a zároveň sa snažia zapadnúť do sociálne dôveryhodných skupín.
Zvýšená citlivosť na sociálne signály je typická pre tínedžerov, čo môže viesť k tomu, že sú ochotní riskovať, aby zapôsobili na svojich rovesníkov. Naopak, starší dospelí sa cítia bezpečnejšie vo svojej identite, čo ich môže chrániť pred slepým nasledovaním trendov.
Sledovanie trendov nie je len módnym výstrelkom, ale súčasťou nášho evolučného dedičstva. Naša túžba zapadnúť do spoločnosti a signalizovať svoju identitu nás vedie k tomu, aby sme nasledovali trendy – aj keď nás tieto trendy môžu niekedy odkloniť od toho, čo nám skutočne pristane.
