Pred tisíckami rokov vykonávali naši predkovia veľmi zvláštny druh chirurgického zákroku zvaný „trepanácia“, pri ktorom sa vyvŕtali diery do lebky človeka.
Vo veľmi veľkej časti histórie ľudia z viacerých kútov sveta praktizovali trepanáciu. Táto zložitá a surová chirurgická procedúra sa vykonávala na žijúcich ľuďoch, ktorý už zomierali. Týmto stále živím ľuďom boli do lebky vytvorené diery, ktoré sa buď vyvŕtali, vyrezali alebo boli jednoducho prerazené ostrým predmetom.
Ešte aj dnes objavujú archeológovia veľké množstvo pozostatkov ľudí, ktorí si prešli touto praktikou, v mnohých archeologických lokalitách po celom svete. Aj keď je tento rituál alebo zákrok veľmi dôležitý v oblasti ľudskej histórie, odborníci sa stále dokonale nezhodli na dôvode, prečo trepanáciu naši dávny predkovia vykonávali.
Antropologické správy o trepanáciách robených ešte v 20. storočí v Afrike a v Polynézii sa domnievajú, že v týchto prípadoch boli trepanácie praktizované, aby zjemnili bolesť pri poruchách lebky alebo neurologických ochoreniach.
Možno mala trepanácia podobný význam aj v ďalekej minulosti. Množstvo objavených lebiek malo náznaky lebečných poranení a rôznych ochorení, avšak mnoho antropológov hľadá zámery týchto operácií aj z oblasti náboženstva a duchovných rituálov.
Najpopulárnejšia domnienka vykonávania týchto zákrokov v prastarých civilizáciách uvažuje o akomsi rituáli spojenom s posmrtným životom. Táto teória tvrdí, že si vyššie postavený ľudia, blížiaci sa k smrti, nechávali vytvárať do hláv diery, aby tým uľahčili únik svojej duše z chátrajúceho tela.
