Zamilovanosť prináša vzrušenie, motýle v žalúdku a svet sa zdá byť o čosi jasnejší. Postupne však, najmä s pribúdajúcim vekom, tieto okamžité sympatie či „lásky na prvý pohľad“ akoby ubúdali. Je to len prirodzené starnutie alebo sa za tým skrýva niečo hlbšie?
Dvadsiatnici a čaro romantických „zábleskov“
Dvadsiate roky sú plné nových zážitkov a ľudí. Všetko sa zdá byť otvorené a plné možností – každý cudzinec v miestnosti môže byť potenciálnou láskou. Randenie býva dynamické, každý víkend sľubuje nový príbeh, novú zaujímavú osobu. Tento stav, sprevádzaný častými „motýľmi“, býva pre mladých prirodzený. Často sa necháme uniesť fantáziou a projekciou vlastných predstáv na tých, ktorí nás priťahujú, aj keď ich sotva poznáme.
Ako sa mení pohľad na lásku po tridsiatke
S vekom sa táto dynamika mení. Po tridsiatke už zamilovanosť nebýva taká častá a nezávisí len na prvej chémii. Spontánne pobláznenie sa stáva skôr vzácnym momentom, o ktorom rozmýšľame, skôr než sa mu úplne oddáme. Časté sympatie vystriedajú hlbšie vzťahy, ktoré majú tendenciu vzniknúť až na základe času a spoločných skúseností. V pozadí týchto zmien stojí prirodzený vývoj a dozrievanie.
Prečo je to výhodou?
Naša potreba lásky sa s vekom nemení, ale zvyšuje sa selektivita. Ako poznáme lepšie samých seba, sme jasnejší v tom, čo od partnera očakávame. Znalosť toho, čo skutočne v partnerstve hľadáme, nám umožňuje selektívnejšie pristupovať k výberu a sústrediť sa na hlbšie spojenia, ktoré nám prinesú dlhodobejšie šťastie.
Štúdie naznačujú, že starší dospelí vykazujú celkovo nižšiu emocionálnu intenzitu, a teda aj emocionálne reakcie spojené s krátkymi, povrchnými príťažlivosťami. Na druhej strane biologická antropologička Helen Fisherová tvrdí, že mechanizmus romantickej lásky v našom mozgu zostáva aj s vekom aktívny – naša túžba po láske je teda prítomná, no realizuje sa hlbšie.
Vnímanie zamilovanosti očami skúseností
Ľudia, ktorí zažili v živote viacero vzťahov, bývajú pri zamilovaní opatrnejší. Mladí častejšie vkladajú do svojich predstáv idealizované obrazy, ktoré si prispôsobia tak, aby korešpondovali s ich predstavou o partnerovi. Starší už pristupujú k láske realistickejšie – vedia, že ľudí nemožno ideálne zarámovať do vlastných očakávaní. Časom sa učíme prijímať partnerov takých, akí naozaj sú, čo nám umožňuje vytvárať trvalé, silnejšie vzťahy.
Biologické a psychologické zmeny vo vnímaní vzťahov
Štúdia z University of Queensland potvrdila, že najmä ženy vo veku 35 až 50 rokov sú pri výbere partnerov vyberavejšie, no zvyšuje sa selektivita aj u mužov. Tento posun ukazuje, že hodnoty, ktoré si v partnerovi ceníme, sú s pribúdajúcimi rokmi jasnejšie, a preto sme ochotní do vzťahov vstúpiť iba vtedy, ak vyhovujú nášmu životnému štýlu. Táto vyberavosť nás často chráni pred sklamaním z povrchných známostí a umožňuje nám sústrediť sa na vzťahy, ktoré majú skutočný potenciál.
Záver: Menej zamilovanosti, silnejšie vzťahy
Aj keď frekvencia zamilovanosti klesá, ich hlbší význam a schopnosť nás obohatiť narastajú. To, že sa menej často zamilujeme, neznamená, že iskry prestali lietať – znamená to, že sú vzácnejšie a ich kvalita väčšia. Zamilovanosť je s vekom menej o nerealistických očakávaniach a viac o skutočnom spojení s osobou, ktorá nám rozumie. S vekom získavame nadhľad a lepšie sa orientujeme v tom, čo nás napĺňa – a práve v tom spočíva skutočná krása zrelých vzťahov.
