Nie je to žiadne pravidlo, no zo skúseností viem, že drvivej väčšine ľudí sa nepáči svoj vlastný hlas. Niekto sa tým zaoberá viac a niekto zase menej. Možno ste si dokonca dlhý čas mysleli, že ste jediný, kto s ním má problém, no verte mi, že to tak vôbec nie je. Nemáte sa prečo znepokojovať. Je úplne v poriadku, ak sa vám pri počutí vašej nahrávky znechutením zježia chlpy na rukách.
Nemôžeme vám zaručiť, že vám pomôžeme sa tejto nechuti zbaviť, no aspoň vám vysvetlíme, prečo je tomu tak. Aký dôvod sa skrýva za tým, že ľudia vo všeobecnosti majú so svojím hlasom problém?
Znie to možno trochu komplilovane, no v jednoduchosti vieme povedať, že počujeme kombináciu dvoch rôznych zvukov – jedným z nich je váš skutočný hlas a druhý je zvuk vibrácií hlasiviek rezonujúcich vo vašom hrdle. Keď hovoríte nahlas ľudia, samozrejme, nemajú možnosť počuť vibrácie vašich hlasiviek, a teda vnímajú iba váš skutočný hlas. To vysvetľuje prečo sa to, čo počujú oni a to čo počujete vy, líši.
Z výskumov vyplynulo, že väčšina ľudí nedokáže rozpoznať svoj vlastný hlas
Človek si za svoj život zautomatizuje počúvanie vlastného hlasu, a tak by sa dalo povedať, že mu do istej miery „zovšednie“, prestaneme vnímať jeho výšku, hrúbku, či farbu. Navyše, ako sme spomínali vyššie, úplne inak znieme, keď sa počujeme mi sami, a keby sme počuli svoj hlas prehratý zo zariadenia.
Výsledkom istej štúdie bolo, že iba 38 % ľudí je schopných okamžite rozpoznať svoj vlastný hlas po tom, čo sa im prehrá. To dokazuje, že v skutočnosti znieme naozaj inak, ako sa my vnímame.
Ľudia majú tendenciu si myslieť, že ich hlas znie hlbšie, než aká je skutočnosť
Existuje len málo ľudí, ktorí majú naopak pocit, že ich hlas je tenší ako v skutočnosti. Tak či onak je toto naše falošné vnímanie ovplyvnené našim sluchom, ktorý pri prenose vzruchu znižuje frekvenciu zvukových vibrácií vydávaných pri rozprávaní.
Náš hlas a spôsob akým rozprávame, je sčasti ovplyvnený našou výchovou
Nie nadarmo sa hovorí, že malé deti sú ako špongie – nasajú všetko, čo sa im predostrie. Preto je ich správanie do veľkej miery ovplyvňované kopírovaním ľudí z ich okolia. A rovnako tak to je i s hlasom.
Keď ste sa učili rozprávať, v podstate ste napodobňovali zvuky a slová – rozvíjali ste svoj hlas na základe toho, ako zneli ostatní. Ak ste vyrastali v „hlučnej“ rodine je teda veľká pravdepodobnosť, že váš hlas bude výrazný.
Človek si prirodzene o sebe vytvára istú predstavu, realita však môže byť krutá
Ďalším dôvodom prečo je pre nás také nepríjemné počúvať svoj vlastný hlas je fakt, že sme si o ňom vytvorili určitú ilúziu, takú, ktorá sa nám páči a sme schopný s ňou žiť. Akonáhle sa však počujeme v nahrávke, čelíme pravde, zrazu opadnú predstavy a zostáva nemilá realita. Tá poteší len málokoho.
Počuť svoj hlas je ako pozerať sa na svoje telo v zrkadle
Už ste to nepochybne zažili – obliekli ste si svoje najlepšie oblečenie, upravili sa a boli so sebou maximálne spokojný, žiaľ, až do chvíle, keď ste zahliadli svoj odraz v zrkadle a našli plno chýb, a to len preto, že ste sa zrazu videli v inej perspektíve. Podobný fenomén sa deje, aj keď vám niekto prehrá váš vlastný hlas.
Váš hlas je jedinečný a nenapodobiteľný, podobne ako je to aj pri odtlačkoch prstov
Zdroj: shutterstock
Snáď sme vám v dostatočnej miere vysvetlili z akého dôvodu nie ste práve milovníci svojho hlasu. Snáď už teraz k nemu budete pristupovať zhovievavejšie aj preto, že je unikátny, len vám vlastný. Na celom svete by sa nenašiel nikto, kto by znel rovnako ako vy. Váš hlas je jedinečný, rovnako ako vy.
