Možno sa vám bude zdať, že sa jedná o nápad trochu pritiahnutý za vlasy, no či chceme alebo nie, možno o niekoľko rokov sa pre nás stane bežnou praxou. Reč bude o entomofágií, a teda konzumácii hmyzu, ktorí by sa stal bežnou súčasťou jedálnička väčšiny z nás. Koniec koncov má to i niekoľko výhod, ktoré by sme vám v rámci nášho článku veľmi radi objasnili.
Ešte stále mnohí tomu nerozumejú, ale sú i krajiny, kde je hmyz obľúbenou a vyhľadávanou súčasťou gastronómie (a nie nemusíte si predstaviť, že sa konzumuje hmyz ako taký, dá sa rôzne upraviť). Sami uvidíte, že sa jedná o veľmi ekonomický, ekologický a nutričné bohatý spôsob obživy.
Čítajte ďalej a dozviete sa viac.
Hmyz je nutrične veľmi bohatý
Hoci je každý druh hmyzu iný, keby sme to mali zovšeobecniť a porovnať s tradičnejšími zdrojmi bielkovín (ako je napríklad hovädzie mäso, hydina, bravčové mäso alebo ryby) mohli by sme s istotou povedať, že väčšina druhov hmyzu má vyššie zastúpenie bielkovín v porovnaní s oponentami.
Okrem bielkovín však býva aj nesmierne bohatý na minerálne látky ako je vápnik, železo, zinok alebo tiež obsahuje veľmi dôležitú vlákninu. Mnohé druhy hmyzu, ako napríklad mravce z čeľade Formicidae, dokážu podporiť aj oslabený imunitný systém v boji proti infekciám alebo existujú i chrobáky, ktoré pomáhajú pri pľúcnych ochoreniach a stavoch.
A aby toho nebolo málo, hmyz je i dobrým zdrojom potrebných mastných kyselín. Konkrétne sa jedná o kyselinu linolovú a α-linolénovú, ktoré sú dôležité pri vývoji dojčiat a detí.
Konzumácia hmyzu je bezpečnejšia ako konzumácia hospodárskych zvierat
Ak sa vám toto tvrdenie zdá zvláštne, hneď vám ho objasníme. Je to z hľadiska mnohých ochorení, ktoré sa môžu konzumáciou konkrétne dobytka preniesť na človeka (ako je napríklad choroba šialených kráv, ktorá je reálnou hrozbou). Takisto si treba uvedomiť v akých podmienkach sú tie zvieratá častokrát chované. Preplnené klietky a nehygienické podmienky – ako stvorené na prenos ochorení (príkladom môže byť salmonelóza). Konzumáciou hmyzu vám však nič podobné nehrozí, nakoľko hmyz je od človeka taxonomicky veľmi vzdialený, a tak nie je toľko možností, čím by sa človek mohol nakaziť.
Neobmedzená škála chutí
Snáď jedným z najväčším problémov pri konzumácii hmyzu sú predsudky ľudí, čo je tak trochu pokrytecké. Veď si len predstavte tie nehumánne spôsoby usmrtenia a spracovania mäsa z prasiat, kráv alebo hydiny. Prečo by niekomu robilo problém konzumovať napríklad kobylku?
Len si predstavte – k dispozícii je 1900 druhov hmyzu, ktoré sa dajú pripraviť na nekonečné množstvo spôsobov. Chrumkavé cvrčky či kobylky (velmi podobné hranolkám). Rôzne muchy, ktoré by svojou chuťou pripomínali kačacie alebo rybacie mäso.
Hmyz je nenáročný na “odchov”
Hmyz vyžaduje podstatne menej krmiva v porovnaní s dobytkom, kurčatami alebo ošípanými, takže sa jedná o oveľa ekonomickejší spôsob ako získať “veľa muziky za málo peňazí”. Hmyz sa však môže chovať aj na tzv. organickom odpade, čo znamená, že sa môžu použiť i nespotrebované alebo vyradené súčastí ľudských jedál či potravín – napríklad sem môžeme zaradiť banánové a ryžové šupky (a čo znie úplne bizarne, aj exkrementy iných zvierat).
Hmyz nepotrebuje prijímať antibiotiká
Len si predstavte aké veľké semenište patogénov predstavujú klasické odchovne alebo výkrmovne zvierat, preto aby sa predišlo ochoreniam sa nie zriedka preventívne aplikujú zvieratám antibiotiká (často práve u hydiny) – to má však vplyv aj na ľudí, pretože sa tým zvyšuje výskyt ATB rezistencie, čo ohrozuje vaše zdravie, možno dokonca aj bez toho, aby ste si toho boli vedomí.
Hmyz má ale hneď dve metódy boja proti patogénom – jedným z nich je látka chitín, ktorú prirodzene obsahuje (ten sám o sebe posilňuje imunitný systém) – a tak by bolo výhodné, aby zvieratá boli namiesto podávaných ATB kŕmené hmyzom alebo hmyzie “mäso” čiastočne či úplne nahradilo iné druhy mias u ľudí.
