Čo je podľa vás lepšie ako zahnať chuť na sladké chrumkavým cookies alebo sa v lete schladiť príjemným ovocným nanukom? Ide o dobroty, ktoré snáď pozná každé dieťa, každý dospelí v každej krajine po celom svete. Aj keď by ste mali možno tendenciu myslieť si, že sa jedná o plánované a dôkladne premyslené recepty, to vôbec nemusí byť pravda. Práve naopak. Pochúťky, ktoré vám predstavíme v našom článku boli objavené úplnou náhodou, až by sa dalo povedať, že ako následok chyby.
A viete aké ponaučenie vyplýva z týchto náhodne objavených potravín? My vám to povieme – aj keď sa vám v kuchyni niečo nepodarí podľa vašich predstáv, nezúfajte. Možno sa to uchytí a vy budete slávny ako autori medzinárodnej chuťovej senzácie.
Sušienky cookies
Začalo sa to celé klasickým pečením hostiteľky pre svojich hostí. Ruth Wakefield, bolo meno ženy, ktorej sa podarilo vymyslieť veľmi obľúbené a populárne sušienky – pri riadení sa receptom zistila, že nemá čokoládu, ktorá je tam napísaná, a tak stavila na improvizáciu a zvolila druh čokolády, ktorú mala doma – cieľom bolo, aby sa čokoláda pri pečení úplne roztopila.
K tomu ale nedošlo a čokoláda ostala v celku, sušienky však hosťom chutili. A nielen im. Chýry sa rozniesli veľmi rýchlo, rovno do všetkých kútov sveta.
Nanuky
Za existenciu nanukov musíme poďakovať len 11-ročnému chlapcovi, ktorý bol veľkým milovníkom limonády. A ako to vzniklo? V roku 1905 nechal pohár s naliatou limonádou vonku, pričom v noci vonku mrzlo. V pohári nechal aj lyžičku, ktorá slúžila ako palička. Celý uveličený pochopil, akú dokonalú vec vymyslel, celkom náhodou. Každým rokom potom túto svoju pochúťku pripravoval kamarátom, neskôr svojim deťom, až si výrobu nanukov nechal patentovať.
Zemiakové lupienky
Určite by ste netipovali, že zemiakové lupienky vznikli na protest. Písal sa rok 1853 a do jednej reštaurácie prišiel večne nespokojný zákazník, ktorý sa neustále sťažoval, že jeho zemiaky sú rozvarené. Šéfkuchár zostal tak frustrovaný, že nakoniec zemiaky nakrájal na čo najtenšie plátky a poriadne ich opražil. Tie zákazníka prekvapili svojou vynikajúcou chuťou natoľko, že sa o nich začal rozširovať po celom meste. Netrvalo dlho a samotný šéfkuchár si otvoril vlastnú reštauráciu, kde ich podával ako vlastnú špecialitu.
Sendvič
Sendviče obľubuje veľké množstvo ľudí. Sú ľahké na prípravu, ktorá netrvá vôbec dlho. Navyše sú chutné a pomerne výživné. Môžete ich jesť aj počas chôdze, čítania, hrania hier alebo hocijakej inej činnosti. Našou variantou sú obložené chlebíčky.
Ich vznik sa datuje do roku 1762, kedy gróf zo Sandwichu bom príliš zahĺbený do hrania hazardnej hry. Nemohol len tak odísť, aby sa najedol, no hrať hladný tiež nebol dobrý nápad. Požiadal teda svojho kuchára, aby mu pripravil jedlo, ktoré bude môcť zjesť aj počas hrania. A tak vznikol sendvič (ten pôvodný obsahoval v podstate len dva plátky toastého chleba a hovädzie mäso).
Káva
Hovorí sa, že ako prvé začali v určitej podobe konzumovať kávu práve kozy. Ide o realitu alebo fikciu? Pred mnohými rokmi si totiž chovateľ všimol, že jeho kozy sú nezvyčajne veselé a energické. Začal ich teda sledovať a zistil, že veľmi radi prijímajú listy i plody konkrétneho stromu. Chovateľ teda z neho pripravil nápoj, ktorý ponúkol aj mníchovi s večným problémom zostať počas modlitieb v bdelom stave. Fungovalo to a čo bolo príjemným bonusom – nápoj bol nesmierne chutný.
Tofu
Za mäkké a chutné tofu vďačíme nemotornému šéfkuchárovi pôvodom zo starovekej Číny. Traduje sa, že tento kuchár omylom pridal prírodné zrážadlo (ktoré sa nazývalo nigari) do hrnca so sójovým mlieko. Zmes stuhla a to, čo vzniklo nazval “tofu”. To sa však do západnej Európy dostalo až v minulom storočí spolu s ďalšími ázijskými pochúťkami.
