Na celom svete sa nepochybne nachádza veľa strašidelných miest, kde dochádza k nevysvetliteľným javom. Nepochybne ste aj vy, či už ako deti alebo dospelý navštívili podobné miesto (pre niekoho sú už aj samotné cintoríny dostatočne desivé). Rovnako desivé ako cintoríny, sú napríklad aj väznice, ale jedna z nich kraľuje – dovoľte, aby sme vám predstavili najhrôzostrašnejšie miesto na zemi – austrálsku väznicu Port Arthur. Od roku 1776 tu boli popravené tisícky britských väzňov.
Čo je na nej najhoršie? No predsa duchovia, o ktorých sa predpokladá, že ide o obete, ktoré vo väznici zomreli. Ak sa radi bojíte, smelo sa pustite do čítania, predstavíme vám podobnosti, ktoré sa na svete naozaj dejú.
Duchovia umučených odsúdených sa túlajú po krajine
Veľká Británia mala veľkolepý plán, ktorý ale nemal nič spoločné s ľudským zaobchádzaním. Každý, kto im bol vo svojej podstate nepohodlný alebo sa niečím previnil skončil na lodi, kde sa plavil do Austrálie, avšak nie na dovolenku, ale do väzenia.
Väzenie Port Arthur bolo založené na Tasmánii, ostrovnom štáte Austrálie, len preto, aby “uchýlil” každého, kto bol k tomu určený. Ľudia sa báli, čo ich čaká a naozaj sa aj mali prečo – čakalo na nich hladovanie, mučenie a rôzne formy zneužívania. A keď títo zlomení ľudia zomreli, je len prirodzené, že ich nespokojný duch zostal na danom mieste.
Zvláštna budova
V celom areáli sa nachádza jedna jediná budova, o ktorej ľudia veria, že je najstrašidelnejšia zo všetkých – možno k tomu prispieva aj fakt, že sa jedná o faru. Svedkovia videli viacero nevysvetliteľných javov ako blikanie svetiel, otváranie a zatváranie dverí alebo hlasné kroky ozývajúce sa po chodbách.
Najznámejším duchom, o ktorom je známe, že obýva faru, je duch reverenda Georgea Eastmana, ktorý v 19. storočí slúžil ako farár v kostole na ostrove. Krátko po tom ako zomrel sa začali po ostrove šíriť reči, že mal na zemi zostať jeho duch. Návštevníci často cítia zhnitý zápach, počujú stonanie a iné zvláštne zvuky.
Duch dieťaťa Arthura
Ďalší extrémne mrazivý príbeh viažuci sa k tomuto miestu zahŕňa duchov malých detí, ktoré je vidieť skoro všade. Dokonca ich zachytili aj na fotografiách. Ulicami sa ozýva raz ich smiech, inokedy zase plač alebo nepretržitý dupot po schodisku hore a dole.
Najhoršie sú ale bolestné výkriky z väzenia postaveného pre malých chlapcov. V jednom momente sa tam nachádzalo 3 tisíc mladých väzňov (niektorí nemali viac ako 9 rokov). Ak sem prídete v noci, v sieňach sa budú ozývať zvuky hrôzy. Najzreteľnejší je krik malého Arthura v čase, keď ho viedli na popravu. Zbožne sa kajal.
Kostolné zvony zvonia samé od seba
Kostol v roku 1884 zachvátil nepríjemný požiar, odvtedy si návštevníci všimli zvláštnu vec – zvon zvoní náhodné celkom sám od seba. A to aj napriek tomu, že sa na kostolnej veži žiadny nenachádza.
Hojdacie kreslo, ktoré sa neustále hojdá
Prvý dom, ktorý bol na danom území postavený, bol práve ten pre vodcu kolónie. Prirodzene si na ňom dali záležať a čerešničkou na torte je veľkolepý výhľad. Dnes však údajne hostí ducha, ktorý sa rád hojdá. A každý skutočný človek, ktorý chcel kreslo vyskúšať, pocítil nepríjemnú auru a ten, kto si chcel kreslo odfotografovať záhadne zistil, že mu to poškodilo fotoaparát.
