Určite sa medzi vami nájdu takí, ktorí si radi poobede zdriemnu. Niekomu stačí aj chvíľka na to, aby sa mu vrátila potrebná energia alebo sa cítil lepšie. A ako dokázala nedávna štúdia, tak práve toto je kľúčom k ďalšiemu pozitívnemu aspektu – zdravšiemu srdcu. Aj keď sa vám za to budú smiať a povedia, že ste skrátka leniví, vy im môžete argumentovať napríklad tým, že zdravie je pre vás to najdôležitejšie.
Nuž, a ako zistila nedávna štúdia, tak práve tí, ktorí sa dostanú poobede hoc ku krátkemu spánku, majú takmer o 50 percent menšie riziko infarktu v porovnaní s tými, ktorí tak neurobia. Vedci tvrdia, že nedostatok spánku zvyšuje riziko aterosklerózy – nahromadenie plaku v telesných tepnách, ktoré spôsobuje ich zúženie a stvrdnutie. Často sa hovorí, že osmička je magické číslo pokiaľ ide o odporúčanú dĺžku spánku, ale ako všetci vieme, dosiahnutie takejto dĺžky spánku nie je vždy možné, takže práve zdriemnutie je dobrý spôsob ako dobehnúť tento deficit.
Vedci z Univerzitnej nemocnice v Lausanne vo Švajčiarsku monitorovali po dobu 5 rokov 3 400 ľudí vo veku od 35 do 75 rokov. Počas štúdie skúmali súvislosť medzi frekvenciou zdriemnutia, priemerným trvaním zdriemnutia a rizikom infarktu alebo mozgovej príhody. Počas štúdie dostalo 155 ľudí infarkt alebo mozgovú príhodu. Je však takmer neuveriteľné, čo zistili. Dospeli k záveru, že poobedné zdriemnutie raz až dvakrát týždenne súvisí s takmer polovičným znížením rizika srdcovej či mozgovej príhody. Hlavná autorka štúdie Dr. Nadine Hausler z Fakultnej nemocnice v Lausanne uviedla, že brali do úvahy aj za ďalšie faktory, ktoré by mohli potenciálne ovplyvniť výsledky. „Táto štúdia brala ohľad aj na faktory, ako je vek a trvanie nočného spánku, rovnako ako aj ďalšie riziká kardiovaskulárnych chorôb (vysoký krvný tlak a cholesterol).“
Výskumníčka ďalej uviedla, že pravidelné zdriemnutie môže mať nepriaznivé účinky iba na osoby staršie ako 65 rokov, ktoré trpia závažnou spánkovou poruchou. „Tí, ktorí si zdriemnu poobede jeden až dva krát týždenne, majú zdravší životný štýl alebo organizovanejší život, ktorý im umožňuje pospať si. Zatiaľ čo tí, ktorí spia takmer každý deň sú zväčša chorľavejší,“ povedal profesor z Glasgowa. Zároveň však dodal, že on je zástancom kvalitného spánku v noci, športovania a tiež dobrého stravovania.
