Rodičia chcú pre svoje deti to najlepšie, no niekedy ich nevedome vystavujú stresu alebo zmätku cez správanie, ktoré môže pôsobiť pokrytecky. Niektoré situácie ukazujú, že napriek dobrým úmyslom dospelí častokrát vysielajú zmiešané signály alebo presadzujú pravidlá, ktoré sami nerešpektujú. Tento prístup môže deťom komplikovať porozumenie tomu, ako sa správne orientovať v medziľudských vzťahoch. Pozrime sa na niekoľko častých príkladov pokryteckého správania, ktoré sa môže preniesť na deti.
1. Pravda je vždy správna, ale dospelí si môžu dovoliť výnimky
Rodičia učia deti hovoriť pravdu a byť zodpovední za svoje skutky. No sami môžu občas klamať „pre dobro veci“ alebo zatajiť časť informácií. To v očiach detí pôsobí nejednoznačne, čo môže oslabiť ich dôveru v poctivosť.
2. Spánok je len pre „jednotlivcov“, ale dospelí spávajú spolu
Deti sú často vedené k samostatnosti aj pri spaní, pričom rodičia spia v jednej izbe. Tento prístup môže pôsobiť rozporuplne, keďže niektoré výskumy ukazujú, že spoločné zaspávanie môže prispievať k emocionálnemu napojeniu a duševnej pohode dieťaťa.
3. Kedy sa ide jesť určuje rodič, nie dieťa
Dospelí si môžu dať „cheat-meal“ alebo vynechať jedlo, ak nemajú hlad, ale deti sú nútené jesť podľa rodičovského plánu. Táto striktnosť môže u detí vyvolať pocit, že ich potreby nie sú rovnako dôležité.
4. Obmedzovanie času pred obrazovkou platí len pre deti
Rodičia často kontrolujú čas, ktorý deti trávia pred obrazovkou, no sami môžu denne tráviť hodiny na mobile alebo notebooku. Tento rozdiel môže deti zmiasť, či pravidlá naozaj platia pre všetkých alebo len pre nich.
5. Obliekanie podľa pocitu dospelých
Rodičia rozhodujú, ako sa dieťa oblečie, často bez ohľadu na to, ako sa ono cíti. No sami si obliekajú, čo im vyhovuje. Dieťa sa tak učí, že jeho potreby nie sú prioritou, čo môže viesť k nesebadôvere.
6. Zdieľanie je nutnosť, ale dospelí sú výnimkou
Dospelí učia deti deliť sa o hračky či sladkosti, no sami bývajú majetnícki voči svojim veciam. Tým deťom dávajú pocit, že pravidlá nie sú univerzálne.
7. Príkazy sa musia plniť okamžite, ale na dospelých to neplatí
Rodičia očakávajú, že deti reagujú na požiadavky hneď, bez ohľadu na to, čo práve robia. Takéto správanie môže v deťoch vyvolať pocit, že ich potreby sú druhoradé.
8. Emócie detí nie sú tak dôležité ako emócie dospelých
Keď dospelí ignorujú pocity detí alebo ich trestajú za emocionálne prejavy, deti sa učia svoje pocity potláčať, hoci dospelí si svoje emócie ventilujú podľa potreby.
9. Dieťa musí stále napredovať, ale rodič nie
Rodičia chcú, aby deti uspeli a motivujú ich k štúdiu a sebarealizácii. Ak však sami nedávajú deťom pozitívny príklad, môžu si deti myslieť, že sa od nich očakáva viac než od dospelých.
10. Sloboda prejavu je pre deti, ale obavy z verejnej mienky pre dospelých
Rodičia chcú, aby ich deti boli sebavedomé, no často ich ovplyvňuje vlastný strach z verejného úsudku. Takéto správanie deti učí, že je lepšie neprejavovať svoje názory.
11. Deti by si nemali robiť starosti, ale rodičia áno
Rodičia nechcú, aby sa deti zbytočne stresovali, no niekedy zľahčujú ich starosti namiesto toho, aby ich vypočuli. Tým deti získavajú pocit, že ich problémy nie sú dosť vážne na to, aby sa nimi niekto zaoberal.
Tieto každodenné situácie poukazujú na rozdiel medzi tým, čo rodičia hovoria a robia. Aj malé zmeny v prístupe môžu viesť k zdravšiemu a úprimnejšiemu vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Tieto nesúladné správania môžu byť pre deti mätúce, ale vedomým prístupom môžu rodičia pozitívne ovplyvniť ich životný postoj.
