Len 45 minút potom, čo sa Adolf Hitler oženil so svojou dlhoročnou milenkou Evou Braunovou spáchali obaja 30. apríla samovraždu vo svojom bunkri v Berlíne. Ich telá boli následne vynesené únikovým východom, poliate benzínom a spálené. Aj keď sa o smrti nemeckého diktátora neustále vedú debaty, jedno je isté, jeho päť potomkov je stále nažive. Kto sú títo ľudia?
Kam siahajú korene Adolfa Hitlera?
Adolf sa narodil do početnej rodiny 20. apríla 1889 v hornorakúskej dedine Braunau am Inn, Kláre a Aloisovi Hitler. Priezvisko nemalo dlhú tradíciu. Hlava rodiny bola nemanželským synom a jeho skutočný otec bol neznámy. Alois si pôvodné meno matky Schicklgruber zmenil na Hitler až neskôr v 39. rokoch v čase, keď chcel dediť po svojom nevlastnom otcovi Hiedlerovi. Od, ktorého bolo najznámejšie nemecké meno ďalej odvodené.
Len dva roky pred Klárou bol Alois ženatý s jeho druhou manželkou Francizkou Matzelsberger, s ktorou splodil dve deti Aloisa ml. a Angelu. Rok na to však Francizka umiera na tuberkulózu a začína sa ďalšia rodová línia, ktorá spája potomkov oboch manželstiev. Najväčšiu úlohu v celom príbehu, ale zastáva Alois ml., nevlastný brat Adolfa Hitlera. Už tak naštrbený vzťah opakovane narúšal otec oboch chlapcov, keď Aloisa ml. karhal a bil aj za Adolfove prehrešky, čo sa odrazilo aj v jeho ďalšom živote. V roku 1905 si zobral za manželku Írku Bridget Dowlingovú a splodil s ňou syna Williama Patricka, postihol ich však podobný osud ako hlavu rodiny. Alois sa utápal v alkohole, bitky v rodine, tak boli takmer na dennom poriadku. O desať rokov neskôr opustí neveľkú rodinu a znovu sa ožení, avšak zabudne sa rozviesť s predošlou manželkou a je obvinený z bigamie. Znovu splodí syna, Heindricha Hitlera zarytého nacistu, ktorý sa vo vojne postaví za svojho strýka. Umiera však v ruskom zajateckom tábore.
Zatiaľ čo je syn z prvého manželstva, William Patric sa svojmu strýkovi Adolfovi Hitlerovi neraz postavil čelom. Otec a strýko mu vybavili miesto účtovníka, on mal však vyššie ambície, a preto tlačil na Adolfa, aby mu vybavil vyšší post, inak zverejní informácie o jeho židovskom pôvode. Nebolo inej cesty, a tak nemecký diktátor ustúpil, ale iba pod podmienkou, že sa William vzdá britského občianstva. On sa však rozhodol inak. Emigroval do USA a získal aj americké občianstvo. Neskôr požiadal prezidenta Roosevelta aby ho prijal do armády bojujúcej proti nacistom. Napriek nekonečnej byrokracii sa Williamovi nakoniec podarilo dostať do americkej námornej flotily a vrátiť naspäť za oceán, aby bojoval proti nacistickému vodcovi počas druhej svetovej vojny.
Osud strašného genofongu
William Patrick utrpel počas bojov zranenia, a tak sa vrátil do New Yorku, vystúpil z námorníctva a zmenil si priezvisko na Stuart-Houston, aby sa tak navždy odpútal od svojho strýka Adolfa Hitlera. V roku 1947 sa oženil s Phyllis Jean-Jacques a preťahovali na Long Island, kde sa snažili žiť v anonymite. Lekárske vzdelanie William využil na to, aby si vo svojom dome založil laboratórium na analýzu vzoriek krvi pre nemocnice. Neskorší záujem verejnosti bol však obrovský, a to najmä po tom čo sa manželom narodili deti. William spolu s manželkou vychovávali štyroch synov, z ktorých do dnes prežili len traja. Alexander Adolf, Louis a Brian William Stuart-Houstonovci sú teda žijúcimi potomkami nacistického tyrana. V záznamoch sa uvádza, že susedia rodinu popisovali ako priam agresívne sa viazanú na americký pôvod, až na to, že William Patrick sa im veľmi nápadne podobal na temnú postavu z Nemecka.
O rodinných väzbách sa, ale pred cudzími ľudmi takmer nehovorilo. Najlepšie bolo, ak by sa vymazali z „povrchu zeme“. Preto traja bratia žijúci v ústraní blízko seba na Long Islande uzavreli medzi sebou ústnu dohodu. Prasynovci Adolfa Hitlera sa rozhodli, že nikto z nich nebude mať deti a strašná rodová línia sa s nimi zastaví.
Nie sú však jediní. Peter Raubal a Heiner Hochegger žijúci v Rakúsku sú synovia Lei a Elfrida potomkov Williamovej tety Angely Hitler, ktorá si výdajom zmenila meno na Roubal. Dohoda Petra a Heinera však znela rovnako ako ich príbuzných na ďalekom Long Islande. Keď v roku 2004 odhalili Heinerovu identitu vyvstala pre piatich prasynovcov otázka dedičstva z honoráru knihy „Mein Kampf“. Ani jeden z nich, ale o túto senzáciu nemal záujem.
„Áno, poznám celý príbeh o hitlerovom dedičstve“, povedal Peter nemeckému denníku Bild am sonntag. „Ale nechcem s tým mať nič spoločné. Nič s tým neurobím. Chcem iba ostať sám.“
Zdá sa tak, že do nasledujúceho storočia pokrvná vetva nacistického diktátora Adolfa Hitlera vymrie a natrvalo zastaví prenasledovanie jej posledných členov. Ak však niektorí z nich neporuší ústnu dohodu.
