Premýšľali ste niekedy o tom aká stará je naša planéta a akými zmenami si musela od svojho počiatku prejsť? Pravdepodobne to nie je úplne typické filozofické premýšľanie k rannej káve. Vyžaduje si to veľa zvedavosti a skúmania, aby človek pochopil celý proces. Koniec koncov, toto obdobie trvalo dlhé roky, všetko sa pomaly, postupne vyvíjalo a bojovalo s mnohými prekážkami. Časová os je nesmierne komplexná a zabralo by veľa času si ju prejsť.
Niekoľko zaujímavých historických míľnikov by sme vám ale radi predostreli. Tak sa pohodlne usaďte a vychutnajte si ich. Veríme, že sa naučíte niečo nové.
Mamuty existovali na zemi súčasne s pyramídami
Isté druhy mamutov žili v Severnej Amerike, Európe a Ázii už pred 300 000 rokmi, pričom ich počet výrazne klesol až v čase približne pred 11 tisíc rokmi. Väčšie skupiny zostali len v krajinách ako Aljaška, Sibír či Arktída. Väčšina mamutov vymrela asi pred 10 000 rokmi, ale arktická skupina žila ešte do čias cca 2040-1786 rokov pred Kristom. Bolo to práve v čase, kedy bola postavená jedna z najväčších pyramíd na svete. Postupne začali pribúdať ďalšie ako Veľká pyramída v Gíze, postavená pre Chufua.
Najstarší zirkónový kryštál, aký sa kedy našiel na Zemi, má viac ako 4,3 miliardy rokov
Nezamieňajte si ho so syntetizovanou alternatívou diamantov, zirkón je prirodzene sa vyskytujúci minerál (považujúci sa za polodrahokam). Kryštál zirkónu objavený v Austrálii je v súčasnosti najstarším známym úlomkom zeme – starý asi 4,3 miliardy rokov. To bolo len niečo vyše sto miliónov rokov po tom, čo vznikla naša planéta. Na základe skúmania zirkónu sa ukázalo, že v čase vzniku bola Zem naozaj nehostinným miestom.
Sahara je púšťou len približne 6000 rokov
Aj vy ste si mysleli, že Sahara bola púšťou odjakživa? Tak ste sa mýlili. Pred spomínanými 6 tisíc rokmi to bolo zelené miesto s rozsiahlymi trávnatými plochami s rozmanitým rastlinstvom a živočíšstvom, ktoré nemalo núdzu o zrážky. Takto to vyzeralo až kým neprišla zmena klímy, za ktorou s najväčšou pravdepodobnosťou stáli ľudia. Teória hovorí, že pastieri tu zničili veľkú časť zelenej plochy, v dôsledku čoho sa znížila početnosť zrážok a zvýšila teplota. Existujú však dohady o tom, že približne o 14 tisíc rokov by sa Sahara mohla vrátiť späť do svojej pôvodnej podoby.
Zem zažila viac ako milión rokov častých zrážok
Zhruba pred 232 miliónmi rokov došlo na Zemi k nepríjemnej sérií sopečných erupcií a klimatických zmien, ktoré spôsobili vyhynutie jednej tretiny všetkých morských druhov – plus mnohých druhov zvierat, ktoré žili na súši.
Pred touto udalosťou bol superkontinent Pangea horúcim a suchým miestom. Keď sa klíma zmenila, mnohé zvieratá sa nedokázali vyrovnať s mokrým a vlhkým prostredím, v ktorom sa zrazu ocitli. Toto obdobie dažďov trvalo jeden až dva milióny rokov. Zrážky síce neboli nepretržité, no i tak bol ich vplyv a dopad na všetko živé na Zemi katastrofálny. Možno to ale malo aj istú výhodu. Odborníci sa domnievajú, že geologické zmeny krajiny, ktoré nastali, pomohli dinosaurom stať sa dominantnou formou života na planéte a viedla k zvýšenej diverzifikácii druhov v neskorom triase.
