Príbehy ako Hačikó, Titanic a iné, aj fiktívne filmy, prinútili mnohých ľudí vyroniť čo i len jednu slzu. Veľa ľudí si však myslí, že plač počas filmov nie je ničím iným ako znakom slabosti. Nuž, dnes vám ale najnovšia štúdia dokáže opak.
Paul J. Zak z univerzity Claremont vykonal štúdiu, v ktorej potvrdzuje, že tí, ktorí plačú počas filmov, sú empatickejší, vedia lepšie zvládať svoje emócie a sú dokonca mentálne silnejší pri riešení rôznych každodenných problémov. Prečo tomu tak je? Nuž, Paul to zhrnul do viacerých bodov.
1. Emócie sú silnejšie
Takýto ľudia si uvedomujú, že síce väčšina z príbehov sú fiktívne, no aj napriek tomu nedokážu udržať svoje emócie vo vnútri.
2. Oxytocín
Tento hormón pôsobí ako neurotransmiter a je zodpovedný za to, čo cítime, keď sme svedkami smutnej scény. Spojíme si príbeh, pocit a neskôr pozitívnu akciu. To znamená, že tento hormón z nás robí empatickejšími a tiež oveľa vnímavejšími voči okoliu.
3. Títo ľudia sa neboja vyjadriť svoje emócie
Ľudia, ktorí počas filmov plačú sú v skutočnosti mentálne náročnejší ako tí, ktorí sa snažia skryť svoje slzy. Je to preto, že sú dosť odvážni na to, aby vyjadrili svoje skutočné pocity. Neboja sa súdiť alebo kritizovať.
4. Sila sĺz
„Plačúci“ diváci skrátka vedia o liečivej sile slz. Plač nám dáva akési spojenie s inými ľuďmi, učíme sa, že existujú okolnosti, ktoré môžu pozitívne aj negatívne ovplyvniť naše životné prostredie a že sme na to citliví.
5. Neutekajú pred emóciami
Títo ľudia si uvedomujú, že niekedy je naozaj potrebné vybrať si nejakú tú chvíľku pre plač. Umožňuje to tiež dosiahnuť väčšiu emocionálnu stabilitu.
6. Nestarajú sa o rodové „úlohy“ alebo „očakávania“
Všetci určite poznáte výrok: „Veľkí chlapi neplačú.“ Väčšinu chlapcov učia od útleho veku, že plač, najmä na verejnosti, ich robí slabými. Toto však nie je nič iné ako zaužívaný nezmysel. Chlapci sa s dievčatami v mladosti nelíšia v tom, koľko plačú. Je to normálna ľudská reakcia, ktorá nesúvisí s pohlavím.
7. Žijú naplno
Oxytocín súvisí s dôveryhodnosťou medzi ľuďmi. Tí, ktorí majú väčšiu dôveru v iných, majú vo svojom tele vysoké hladiny tohto neurotransmiteru a často si vytvárajú hlbšie vzťahy. Tiež to súvisí s tým, že si zväčša užívajú svoj život oveľa viac ako tí, ktorí majú problémy s dôverou a vo vzťahoch sa cítia úzkostlivo.
Blbosť :D