Alternatívna rocková kapela, ktorá figuruje na území Spojených štátov Amerických s názvom Soul Asylum započala svoje začiatky ako mnohé iné kapely, skúšaním a nahrávaním v garáži. Cestovali v obyčajnej dodávke a na svojej ceste si zažili to dobré, ale i to zlé. Spevákom i skladateľom kapely je Dave Pirner, ktorý jedného času trpel na problémy so sluchom (bolo to však “len” psychosomatického pôvodu), no potreboval sa na chvíľu stiahnuť do úzadia. Začal hrať na akustickú gitaru a písal piesne – jednou z nich bola i pieseň Runaway Train.
Dave Pirner, spevák, skladateľ
Prvý riadok „Volám ti uprostred noci,” odkazuje na priateľa z New Yorku, ktorý bol ku mne vždy taký láskavý, že som mu mohol kedykoľvek zavolať bez ohľadu na to, koľko bolo hodín, vždy mi zdvihol a mohol som mu povedať všetko. Vlaky ma fascinovali už v detstve, a tak som rozbehnutý vlak, ktorý ide nesprávnym smerom použil alo metaforu depresie, ktorá sa človeku vymyká spod kontroly.
Odkedy sme pieseň zahrali prvýkrát, ľudia si ju zamilovali. Pieseň Runaway Train sme nahrali so skvelým producentom Michaelom Beinhornom, ktorý bol ale nesmierne náročný. Počas nahrávania som musel pieseň prespievať aj 100-krát, bol som z toho naozaj unavený.
Runaway Train vyšiel ako tretí singel z nášho albumu Grave Dancers Union a hravo zatienila všetky ostatné piesne. Mňa to však potešilo, pretože to nie je pieseň bez zmyslu, je smutná i reflexívna a predovšetkým má v sebe hĺbku a dokáže v ľuďoch zarezonovať na dlhú dobu.
Tony Kaye, režisér videoklipu
Runaway Train sa stala takou slávnou a naša kapela spolu s ňou, že bolo úplne jedno, čo by som ďalej nahral, s najväčšou pravdepodobnosťou by to malo úspech, ale ja som sa vždy snažil robiť veci, ktoré majú význam aj pre spoločnosť. Jedného dňa som sa vracal domov, keď som pri ceste uvidel plagát s detskou tvárou – hľadá sa nezvestné dieťa. Vtedy som dostal geniálny nápad – natočiť videoklip s tvárami detí, ktoré boli nezvestné – či už na úteku pre týranie zo strany rodiny alebo unesené a nútené k vykonávaniu prostitúcie.
Kontaktovali sme národné centrum pre nezvestné a zneužívané deti, ktoré nám poslalo tváre detí, ktoré chceli, aby boli vo videu. Všetko ostatné už išlo ľahko, na konci sme poprosili verejnosť, aby sa v prípade akýchkoľvek informácií ozvali na uvedené telefónne číslo.
Elizabeth Wilesová
Krátko po zverejnení videoklipu sa domov vrátila Elizabeth Wilesová, tínedžerka, ktorá utiekla z domu so starším chlapom. Vždy, keď sa niekto vrátil, jeho fotografia bola z videoklipu odstránená. Väčšinou utekali z domu deti, ktoré neboli šťastné.
Vicky a Dinah
Smutnejším príkladom boli dve dievčatá Vicky (15) a Dinah (18), obete masového vraha, ktoré zmizli v roku 1991. Prvá zmizla Vicky z autobusovej zastávky, o pol roka neskôr zmizla Dinah, keď šla z koncertu stopom. Pravda vyšla najavo až v roku 2007, keď obvinili vraha Petra Tobina, telá dievčat našli v jeho bývalom dome.
Ďalším príkladom môže byť len dva a pol ročný chlapec, ktorý je síce stále evidovaný ako nezvestný, no jeho otec si rok odsedel za vraždu.
Nakoniec sa z 36-tich detí, 21 detí vrátilo domov. Zámer piesne teda vyšiel a splnil svoj účel. A to bolo pre mňa najdôležitejšie, pretože som sa mohol podieľať na záchrane životov mladých ľudí.
