Ešte v roku 1998 sa odohral mrazivý skutočný príbeh, ktorý znie skôr ako filmový. Manželský pár bol na výletnej lodi, z ktorej sa už však nikdy nevrátil domov. Ich príbeh bol napokon aj sfilmovaný a film dostal názov Open water.
Tom a Eileen z Louisiany sa vydali na prieskum veľkého bariérového útesu, keď sa počas cesty z Figi a Tuvalu zastavili v Austrálii. Skúsená potápačka Eileen presvedčila svojho manžela, aby sa išli potápať do korálového útesu. Na lodi bolo celkom 26 pasažierov a precestovali 60 kilometrov, kým sa dostali na miesto potápania. Po skončení tejto činnosti všetci účastníci nastúpili na loď a vrátili sa na breh. Vtedy však nik netušil, že nie všetci.
O dva dni neskôr na lodi objavili tašku manželského páru a bolo zrejmé, že sa loďou späť nevrátili. Okamžite spustili pátraciu akciu a prehľadávali celú oblasť aj zo vzduchu, avšak pár sa nepodarilo nájsť. Mesiac po ich zmiznutí na breh Queenslandu vyplavilo neoprénový oblek, ktorý patril Eileen. Odborníci na základe jeho posúdenia dospeli k záveru, že prišiel do kontaktu s korálmi. Neskôr vyplavilo aj potápačské obleky, vzduchové nádrže i plutvu.
Nič však nenasvedčovalo tomu, žeby mali prísť o život násilne, no vo filme je ich smrť zobrazená tak, že sa stali obeťami útoku žraloka. O mesiace neskôr po nehode našiel istý rybár správu na bridlici, v ktorej sa písalo: „Pondelok, 26. január, 08:00. Pre každého, kto nám môže pomôcť – boli sme opustení v útese 25. januára 1998 o 15:00. Zachráňte nás skôr, ako zomrieme“. Z tejto správy je zrejmé len to, že pár prežil jeden deň.
Kapitána lode obvinili zo zabitia. Ten sa však bránil tým, že počítanie osôb nariadil členovi posádky, ktorý sa však pomýlil. Neskôr kapitána uznali za nevinného a spoločnosť, ktorá plavbu zabezpečovala skončila s podnikaním, pretože sa priznali k nedbanlivosti.
