Pandémie existujú odkedy existujú ľudia. Sú tu celú večnosť, len vždy sa mení ich podoba. V jednej aktuálne žijeme a má katastrofálne dopady, no aj história si pamätá na niekoľko pandémii, ktoré siahajú až do rokov pred naším letopočtom. Niektoré zmenili chod dejín, iné vyhubili celé civilizácie. Prečítajte si teraz o pätnástich najhorších epidémiách a pandémiách v celej histórii a ak vás téma zaujíima viac určite si prečítajte túto knihu.
Epidémia v Číne 3000 rokov pred Kristom
Pred 5 000 rokmi vyhubila epidémia v Číne nejednu dedinu. . V severnej časti krajiny sa našli pozostatky ľudí všetkých vekových kategórii. Toto archeologické miesto sa nazýva Hamin Mangha a je to jedno z najzachovalejších prehistorických miest v severnej časti krajiny. Odvtedy už toto mesto nikdy nebolo znovu obývané. K chorobe došlo veľmi rýchlo a nečakane, takže ľudia nemali čas ani na riadny pohreb a dom v ktorom sa našli pozostatky museli spáliť. Okrem toho sa ešte na mieste zvanom Miaozigou našiel podobný masový hrob pochádzajúci z rovnakého obdobia, čo znamená, že vírus pustošil celý región na severovýchode Číny.
Aténsky mor 430 pred Kristom
Len pár rokov po začatí vojny medzi Spartou a Aténami zasiahol Atény mor, ktorý trval až päť rokov a odhaduje sa, že zabil až 100 000 ľudí. O akú epidémiu presne išlo sa však nevie. Vedci sa domnievajú, že mohlo ísť o akúsi formu eboly alebo týfusu. A to, že bola vojna, tak koncentrácia ľudí bola vyššia a tým sa epidémia ešte zhoršila. Vojnu to však nezastavilo a tá pokračovala až do roku 404 pred naším letopočtom.
Cypriansky mor – (250-271)
Tento mor bol pomenovaný podľa biskupa Svätého Cypriána, ktorý pôsobil v Kartágu (mesto v Tunisku). Ten označil epidémiu za blížiaci sa koniec sveta. Denne totiž zomrelo v Ríme až 5 000 ľudí. Archeológovia našli v roku 2014 miesto v Luxore, kde boli pochovaní mŕtvi ľudia v jednom hrobe.
Justiniánsky mor – (451-452 )
Byzantskú ríšu v týchto rokoch pustošil bubonický mor, ktorý znamenal začiatok jej úpadku. Aby toho ale nebolo málo, tak tento mor sa pravidelne opakoval a predpokladá sa, že zabil dokonca až 10% celej svetovej populácie. Pomenovali ho po byzantskom cisárovi Justiniánovi, za ktorého vlády dosiahla ríša najväčší rozmach. Patrilo jej územie, ktoré sa tiahlo od stredného východu až po západnú Európu. Práve samotný cisár dal postaviť dodnes známu Hagiu Sofiu. A aj napriek tomu, že sám sa morom nakazil, tak prežil, no ríša začala upadať.
Čierna smrť – (1346-1353)
Čierna smrť prešla z Ázie až do Európy a spôsobila hotovú katastrofu. Niektorí dokonca tvrdia, že vyhladila až polovicu európskej populácie! Spôsobila to baktéria Yersinia pestis a rozmnožili ju blchy. Telá boli pochovávané v masových hroboch a samotný mor zmenil celkové smerovanie starého kontinentu. A to aj v tom zmysle, že práca sa odrazu hľadala veľmi ťažko, bolo jej málo, no tí, ktorí ju mali, tak mali aj vysoké platy a lepší život. Rozpadol sa zároveň aj poddanský systém v Európe.
Americké mory – 16. storočie
Ako už z názvu vyplýva, išlo o viacero morov, resp. akýsi zhluk euroázijských chorôb, ktoré do Ameriky priniesli európski prieskumníci. Boli to choroby ako napríklad kiahne a všetky choroby znamenali zánik inkskej a aztéckej civilizácie. Údajne až 90% pôvodných amerických obyvateľov zomrelo. Španieli sa tak ujali šance a začali dobývať Inkov i Aztékov, čo sa im napokon aj podarilo. Keď sa pridali Angličania, Portugalčania či Holanďania s dobývaním západnej pologule, choroby im pomohli, keďže tie domorodých obyvateľov skolili, a tak nemali silu odolávať.
Žltá zimnica vo Philadelphii – 1793
Philadelphia bola v tom čase hlavným mestom USA. Keď sa žltá zimnica rozniesla, tak úradníci sa veľmi mylne domnievali, že otroci sú voči tejto chorobe imúnni. Ochorenie prenášali komáre a postihli každého, bez ohľadu na pôvod či iné charakteristiky. Komáre sa v tom čase veľmi rozmnožili, v čom im prialo aj teplé letné a vlhké počasie. Keď však prišla zima a komáre vyhynuli, šírenie vírusu sa zastavilo. Vírus však zavraždil približne 5 000 ľudí.
Pandémia chrípky – (1889-1890)
Modernejší svet a nové dopravné spojenia spôsobili v šírení chrípky hotovú katastrofu. Behom zopár mesiacov sa chrípka rozšírila do celého sveta a zabila až milión ľudí! Prvé prípady boli hlásené v Ruskom Petrohrade. Veľmi rýchlo sa však rozšíril do Európy a následne zvyšku sveta aj napriek tomu, že vtedy ešte nefungovalo letecké spojenie.
Epidémia obrny v Amerike – 1916
Začala sa v New Yorku a spôsobila 6 000 úmrtí. Toto ochorenie postihuje najmä detí a tým, ktorí prežijú zväčša spôsobuje trvalé postihnutie. Epidémia sa v USA objavovala sporadicky aj v nasledujúcich rokoch až do doby, kedy bola vynájdená v roku 1954 vakcína. Od tej doby začal počet prípadov rapídne klesať. Posledný známy prípad bol v USA hlásený v roku 1979. Pravdou však je, že choroba úplne nezmizla.
Španielska chrípka – (1918-1920)
Odhaduje sa, že od samotného juhu až po severný pól sa nakazilo neuveriteľných 500 miliónov ľudí! Správy hovoria, že až pätina ľudí zomrela, pričom niektoré domorodé kmene dostala na pokraj vyhynutia. Šírenie a silu chrípky umocnila najmä prvá svetová vojna a stiesnené podmienky samotných vojakov a tiež ich zlá výživa. Aj napriek pomenovaniu chrípky sa v Španielsku nezačala. Ide totiž o to, že táto krajina bola počas vojny neutrálna, a tak mohla zverejňovať akékoľvek správy tlačou, aj tie o šíriacej chorobe. Výsledkom teda bolo to, že ľudia uverili, že choroba vznikla a šíri sa len v Španielsku, a tak jej dali názov španielska chrípka.
Ázíjská chrípka – (1957-1958)
Ďalšia pandémia s chrípkovou podobou. Samotný pôvod choroby je v Číne a vyžiadala si viac ako milión obetí. Táto chrípka bola zmesou vírusov vtáčej chrípky. Šírila sa veľmi rýchlo a prvé prípady boli zaznamenané v Singapure.
AIDS – (1981-súčasnosť)
Od jeho zistenia si AIDS vyžiadal až 35 miliónov životov. Vírus HIV spôsobuje ochorenie AIDS. Vedci predpokladajú, že sa vyvinul u šimpanza v Afrike. V subsaharskej Afrike žije približne 60% zo 40 miliónov ľudí s vírusom HIV. Avšak, ľudia, ktorí ho majú, môžu pod dohľadom lekárov a s liečbou žiť pomerne bežný život. Pozitívny fakt je tiež to, že v roku 2020 sa údajne dvaja ľudia z vírusu úplne vyliečili.
Prasacia chrípka – (2009-2010)
Prasaciu chrípku v roku 2009 začal nový meň vírusu H1N1, ktorý vznikol v Mexiku na jar v roku 2009. Vírus sa následne rozšíril do sveta a infikoval až 1,4 miliardy ľudí. Nevedno koľko ľudí presne zabil, štatistiky hovoria o 151 700 až 575 400 obetiach. 80% ľudí, ktorí zomreli, mali menej ako 65 rokov. Vakcína, ktorá je účinná aj voči tomuto vírusu je súčasťou vakcíny proti bežnej chrípke.
Ebola v Západnej Afrike ( 2014-2016)
V priebehu týchto dvoch rokov pustošil vírus ebola Západnú Afriku. Nakazilo sa ním 28 600 ľudí a zavraždil 11 325 ľudí. Prvý hlásený prípad však bol už v roku 2013 v Guiney. Následne sa choroba rozšírila do Sierra Leone a Libérie. Väčšina úmrtí sa vyskytla práve v týchto troch štátoch, menej už v Nigérii, Mali, Senegale, USA či Európe. Liek na ebolu ešte stále neexistuje aj keď snahy o vytvorenie vakcíny stále pokračujú. Vírus zrejme pochádza z netopierov.
Epidémia vírusu Zika ( 2015-súčasnosť)
Dopad nedávnej epidémie, ktorá začala v Strednej a Južnej Amerike ešte nie je známy a pár rokov ani nebude. Vedcov čakajú výzvy a tak povediac aj preteky s časom, aby dostali tento vírus pod kontrolu. Vírus šíria najmä komáre, no šíri sa aj medzi ľuďmi sexuálnym stykom. Nie je príliš nebezpečný pre dospelých, avšak spôsobuje problémy najmä bábätkám v maternici a môže spôsobiť vrodené chyby.
Koronavírus – COVID – 19 (2019 – súčasnosť)
Prvýkrát zachytená 19. Decembra v Číne. Epidémia, ktorá je súčasnou výzvou pre celý svet . Momentálne je na svete viac ako 71 milióna nakazených ľudí a viac ako 1,6 milióna úmrtí. (december 2020) .
Ahoj Zuzana, chem sa ta spytat ci mas pristup aj k stredovekym spisom ?