Oxfordská výskumníčka objavila skrytú kópiu Shakespearovho sonetu
Významný objav v archívoch
Dr. Leah Veronese z Oxfordskej univerzity objavila vzácnu rukopisnú kópiu Shakespearovho slávneho Sonetu 116, ktorá bola ukrytá v básnickej zbierke zo 17. storočia. Rukopis sa nachádzal medzi dokumentmi Eliasa Ashmolea (1617–1692), zakladateľa Ashmoleovho múzea a oddaného podporovateľa monarchie počas Anglickej občianskej vojny. Ide o iba druhú známu rukopisnú verziu tohto sonetu, aká bola doteraz objavená.
Neočakávaný objav v historickej zbierke
Dr. Veronese narazila na tento výnimočný text počas výskumu svojej dizertačnej práce v Bodleyovej knižnici. Rukopis bol súčasťou „miscellany“ – ručne písaného zborníka obsahujúceho rôzne texty od viacerých autorov. Takéto zbierky boli v ranom novoveku bežným spôsobom šírenia poézie. Dokonca aj samotný Ashmole do tohto rukopisu pridal vlastné básne.
„Keď som prezerala rukopis, tento text mi prišiel zvláštny – vyzeral ako neznáma verzia Sonetu 116,“ vysvetľuje Dr. Veronese. „V katalógu, ktorý bol zostavený v 19. storočí, bola báseň popísaná len ako dielo ‘o vernosti v láske’, no Shakespeare tam nebol spomenutý. Možno práve vďaka pridanému prvému veršu ‘Self-blinding error seize those minds’ a chýbajúcej zmienke o Shakespearovi táto verzia zostala celé storočia nepovšimnutá.“
Researcher uncovers hidden copy of Shakespeare sonnet https://t.co/ibxDDiOL6n
— Angelos Papadopoulos (@angelohrg) March 3, 2025
Politická reinterpretácia sonetu
Táto verzia sonetu je obzvlášť zaujímavá, pretože sa objavila medzi politicky nabitými textami – vrátane zakázaných vianočných kolied a satirických básní z obdobia občianskej vojny v 40. rokoch 17. storočia.
Rukopis odhaľuje, že sonet bol upravený na piesňový text, ktorý zhudobnil skladateľ Henry Lawes. Samotná hudba sa nachádza v zbierke piesní v Newyorskej verejnej knižnici. Táto verzia obsahuje sedem dodatočných veršov a zmeny v pôvodnom úvode aj záverečnom dvojverší.
Napríklad pôvodný úvodný verš:
“Let me not to the marriage of true minds Admit impediments; love is not love Which alters when it alteration finds”
Bol nahradený verziou:
“Self-blinding error seize all those minds Who with false appellations call that love Which alters when it alterations finds”
Tieto zmeny mohli mať praktický význam – umožniť spev viacero slôh –, no v kontexte občianskej vojny môžu byť čítané aj ako politické posolstvo apelujúce na lojalitu.
Skrytý politický význam v čase represie
Verejné predvádzanie piesní bolo počas republikánskeho režimu zakázané, a preto hudobníci ako Henry Lawes prežili vďaka tajným súkromným vystúpeniam v domácnostiach. Tento rukopis tak nie je len dôkazom toho, ako sa Shakespeare čítal v období občianskej vojny, ale aj toho, ako boli jeho texty prepracovávané na politické vyhlásenia.

Nové pohľady na Shakespearovu tvorbu
Profesor Emma Smith, odborníčka na Shakespeara z Oxfordskej univerzity, zdôrazňuje význam tohto objavu: „Tento fascinujúci nález ukazuje, že ani po stáročiach skúmania sme nevyčerpali všetky archívne zdroje o Shakespearovi a jeho vtedajšej recepcii.“
Dodáva, že zatiaľ čo niektoré sonety boli v jeho dobe široko rozšírené, Sonet 116 nebol v 17. storočí až tak populárny. „Tento objav nám pomáha pochopiť, že v čase občianskej vojny mohol byť Shakespeare interpretovaný v úplne inom svetle, než ako ho vnímame dnes – napríklad v súvislosti so svadbami,“ vysvetľuje.
Výskum Dr. Veronese tak ponúka nový pohľad na to, ako Shakespearove slová rezonovali a boli pretvárané v jednej z najbúrlivejších epoch anglickej histórie.
Štúdia bola publikovaná v časopise Review of English Studies.