Abdul Halim al-Attar je utečenec zo Sýrie, ktorý bol odfotený, ako v uliciach Bejrútu predáva perá. Teraz v meste riadi tri podniky a to vďaka online crowfundingovej kampani, ktorá v jeho mene vyzbierala 191 000 dolárov.
33 – ročný otec dvoch detí si pred dvoma mesiacmi otvoril pekáreň, odvtedy svoje podnikanie rozšíril o obchod s kebabom a malú reštauráciu. Zamestnáva 16 sýrskych utečencov.
Fotografia al-Alttara, ktorý nesie na pleciach svoju spiacu dcéru, zatiaľ čo sa v horúčave snaží predať okoloidúcim motoristom perá, sa minulé leto rozšírila po internete a dotkla sa ľudí na celom svete.
Jedným z ľudí, ktorí boli dojatí jeho nepríjemnou situáciou, bol aj nórsky novinár a web developer, Gissur Simonarson, ktorý založil účet na Twitteri s názvom @buy_pens (kupujte perá) a Indiegogo kampaň, ktorá mala vyzbierať 5 000 dolárov pre al-Attara a jeho rodinu. O tri mesiace neskôr sa kampaň uzavrela a vyzbieralo sa neuveriteľných: 188 685 dolárov. K tomu v daroch odvtedy pribudlo ďalších 2 324 dolárov.
„Nezmenil sa len môj život a život mojich detí, ale aj životy ľudí v Sýrii, ktorým som pomohol,“ povedal. Al-Attar povedal, že priateľom a príbuzným v Sýrii rozdal asi 25 000 dolárov.
Al-Attar taktiež rýchlo vybudoval lepší život pre seba a svoju rodinu v Bejrúte. Jeho manželka sa vrátila do Sýrie a momentálne žijú oddelene.
Okrem otvorenia podnikov sa al-Attar s deťmi presťahoval z maličkého jednoizbového bytu , do väčšieho dvojizbového bytu s výhľadom na diaľnicu, ktorý sa nachádza v nedokončenej budove v južnom Bejrúte. Byt je hlučný a stále pomerne malý, avšak 4- ročná Reem, ktorá bola na fotke zavesená na otcových pleciach, hrdo ukazuje svoje nové hračky: plastové riady, hojdačku a plyšového medvedíka, ktorého má najradšej. Jej 9 – ročný brat, Abdullelah, sa po troch rokoch znova vrátil do školy.
Pre al – Attara to bola dlhá cesta z Yarmouku, palestínskeho utečeneckého tábora na južnom Damasku, kde bol zamestnaný v továrni na čokoládu. Tábor je teraz zničený bojmi. Aj keď je al – Attar zo Sýrie, je Palestínčan a nemá sýrske občianstvo. Získanie finančných prostriedkov bolo pre al – Attara ťažké. Zatiaľ dostal iba 40% zo zhruba 168 000 dolárov, pretože Indiegogo a PayPal si ako bankové poplatky a poplatky za spracovanie nechali 20 000 dolárov. PayPal v Libanone nepracuje, takže momentálne je hotovosť prinášaná po malých častiach vďaka priateľovi z kampane, ktorý môže robiť výbery v Dubaji.
„Keď vidím, že si otvoril reštauráciu a o jeho deti je dobre postarané, som naozaj šťastný,“ povedal Simonarson v telefonickom interview z Osla. Taktiež však povedal, že bol skľúčený po tom, čo videl, aké ťažké bolo vyplácanie, pretože pre komplikácie s utečencami nebolo možné otvoriť bankový účet v Libanone. „Myslím, že to bude moja posledná zbierka.“
Al – Attar sa aj napriek jeho neistote a frustrácii z toho, či a kedy bude dostávať peniaze cíti vďačný. Má stále objednávky na čerstvý chlieb a šavarmu od okolitých pracovníkov a rodín z robotníckej štvrti mesta – Ared Jaloul.
„Musel som peniaze investovať, ináč by boli stratené,“ povedal, zatiaľ čo balil kurací sendvič. On a jeho 16 zamestnancov majú šťastie, že si v Libanone našli prácu. Je tam asi 1, 2 milióna registrovaných sýrskych utečencov, ktorí sa márne snažia nájsť si zamestnanie. Podľa správy z roku 2014 od Medzinárodnej organizácie práce, iba tretina všetkých sýrskych utečencov v Libanone má nejakú formu zamestnania.
Al – Attar si taktiež zvyká na jeho nové postavenie. Aj napriek tomu, že bol anonymným predavačom na uliciach, teraz sa cíti ako člen komunity. Libanonci aj Sýrčania sa k nemu dnes správajú lepšie. „Teraz ma vítajú prívetivejšie, keď ma uvidia. Viacej ma rešpektujú,“ povedal s úsmevom.
riadna propaganda