História je plná osobností, ktorým nebolo dopriate dostatočné uznanie. A predsa stáli za veľkolepými objavmi, bez ktorých by svet výrazne strádal. Takže, na ľudí, ktorí to dokázali zmeniť, by sa zabúdať skutočne nemalo. Častokrát sú totiž opomínané práve ženy ako vedkyne či vynálezkyne, preto budú v tomto zozname dominovať. Aby aspoň takto po smrti získali uznanie a dostali sa do podvedomia čo najväčšiemu počtu ľudí. Nepovažujme ani objavy ani ľudí za samozrejmosť. Majú byť pre nás darom a inšpiráciou.
Henrietta posunula svojimi bunkami lekársky výskum o mílové kroky dopredu
Henrietta Lacksová nikdy ani len nesnívala o tom, že by jej bunky mohli byť užitočné vo vedeckých výskumoch. No dodnes jej môže veľké množstvo lekárov úprimne ďakovať. Nešlo totiž o obyčajné bunky. Vo veku 30 rokov jej diagnostikovali rakovinu krčka maternice, pričom v nemocnici jej bez súhlasu zopár rakovinových buniek odobrali. Skúmali mechanizmus, ktorým bunky dokázali prežiť a množiť sa, čo im následne pomohlo pri nájdení spôsobu ako pestovať ľudské bunky a tkanivá. Tie následne využívajú na testovanie rôznych liečiv alebo pri skúmaní patológie chorôb. Bunky Henrietty boli tiež využité pri výrobe vakcíny proti detskej obrne.
Garrett Morgan vynašiel oranžovú farbu na semafore
Afroamerický vynálezca vynašiel niečo, čo mnohí z nás používajú skutočne denno-denne. Okrem prvotnej myšlienky žehličky na vlasy, vylepšeného šijaceho stroja či prístroja, ktorý napomáha dýchaniu, zdokonalil aj dnes dobre známy dopravný semafor. Zaujímavé je, že tento človek mal dosiahnuté len základné vzdelanie. Kedysi semafory mali len 2 farby, čo ale viedlo k častým nedorozumeniam a nehodám, preto vynašiel tretie oranžové svetlo, ktoré má vodičov prinútiť spomaliť. Po jeho vynáleze sa dopravná situácia naozaj zlepšila.
Cecilia Payne-Gaposchkin objavila zloženie hviezd
Cecilia Payne-Gaposchkin prelomila rodové bariéry, keď v roku 1925 prišla na pomerne podrobné zloženie hviezd a to ešte v rámci svojej doktorandskej práce. Dospela k záveru, že hviezdy sa skladajú z vodíka a hélia. Takisto prišla na to, že hviezdy môžeme klasifikovať podľa teploty. Len málo ľudí však tento objav považovalo za úchvatný. Veľa astronómov bolo skeptických. Ukázalo sa ale, že mala pravdu, a tak jej práca vyniesla prvý titul Ph.D. v astronómii. Bol to neuveriteľný úspech, pretože univerzity v tom čase ženám doktorát neudeľovali. Neskôr sa dokonca dostala na čelo katedry astronómie.
Fatima al-Fihri založila prvú univerzitu
Vysoké školy sú dnes absolútne bežnou záležitosťou. Niektoré sú viac prestížne ako ostatné. No všetci majú možnosť si vybrať, ktorú budú študovať. Ako to ale bolo v minulosti? Prvú univerzitu v roku 859 založila žena! Verili by ste tomu? Fatima založila univerzitu al-Qarawiyyin, ktorá bola považovaná za prvú univerzitu na svete.
Začalo sa to dedičstvom, ktoré získala po svojom otcovi. Založila dostatočne veľkú mešitu, kam chodilo veľa nových veriacich. Neskôr sa z nej stal rehoľný inštitút, kam sa chodili študenti vzdelávať. Až neskôr vznikla mešita Sankore v Timbuktu (989 nl) a univerzita v Bologni (1088 n. l.). Fascinujúce je, že táto univerzita funguje dodnes.
