Často sa stretávame s tým, že známe osobnosti, či už z umeleckého alebo politického prostredia majú sklon trpieť na rôzne duševné poruchy. A najčastejšie sa jedná práve o depresiu.
Niektorí boli nútení bojovať s ňou dlhé roky v snahe nájsť vo svojom živote rovnováhu.
Týkalo sa to svetových lídrov, historických postáv, maliarov a vo veľkej miere i spisovateľov.
Teraz si poďme predstaviť konkrétne osobnosti a trápenie, ktoré ich sužovalo
Nálada Emily Dickinson sa vraj menila v závislosti od ročného obdobia
Vedci a bádatelia si tieto jej zmeny nálad vysvetľovali po svojom a rôzne – niektorí predpokladali, že trpela bipolárnou poruchou, iný tvrdili, že mala sezónnu afektívnu poruchu (SAD).
Tieto jej zmeny nálad, ako to popísali, však hodnotili len veľmi nepresne na základe jej produktivity, kedy bola aktívnejšia na jar a v lete, pričom cez zimu mala tiché obdobie.
Najpravdepodobnejšia je teda diagnóza SAD, ktorá súvisí s chladnejšími temnými zimnými dňami, kedy človek stráca energiu a entuziazmus. Aj to mohlo ovplyvniť tvorbu Emily Dickinson – napísala okolo 1800 básní, no väčšina bola depresívne ladená, zameraná na smrť.
Abraham Lincoln v snahe cítiť sa lepšie, upriamil svoju pozornosť na pomoc druhým
Len priatelia vedeli o jeho záchvatoch melanchólie. Už ako mladý muž pomýšľal na samovraždu. Aby lepšie zvládal život a jeho ťažkosti rozprával vtipy alebo príbehy so zvláštnym nádychom.
Vedci a lekári sa zhodli, že trpel depresiou. Medzi rokmi 1835 až 1840 zaznamenali príznaky ako únava, myšlienky na smrť a pocity bezcennosti. Lincoln vyhľadal pomoc lekára a zameral sa na svoju prácu, ktorá ho posilňovala. Bol zapálený pre právo a bojoval proti otroctvu. Trval na tom, aby ľudia boli súčasťou slobodnej spoločnosti.
Virginia Woolf si nechala odstrániť niekoľko zubov, aby sa vyliečila z depresie
Virginia Woolf sa kvôli svojmu zlému psychickému stavu rozhodla navštíviť psychiatra, ktorý jej v rámci terapie poradil, aby si nechala odstrániť tri zuby, pretože sa domnieval, že jej duševnú chorobu spôsobila infekcia v ústach, rovnako ako horúčku, ktorou trpela.
Nijako jej to však nepomohlo. Neustále sa u nej striedali vzostupy a pády, a jediné čo ju poháňalo vpred bolo písanie. Pravdepodobne trpela depresiou, s ktorou musela roky bojovať sama. Krátko po tom, čo sa v roku 1951 psychicky zrútila, sa utopila. Mala 59 rokov.
Sigmund Freud bral kokaín, aby sa cítil lepšie
Sigmund Freud pravdepodobne trpel depresiou a občasnými záchvatmi úzkosti. Vždy, keď sa chcel cítiť lepšie stavil na kokaín, samozrejme iba občas a v malých množstvách.
Ten mu však pomáhal iba dočasne a z biedy depresie ho vytiahlo až uznanie, ktorého sa mu dostalo – stal sa autoritou v oblasti psychoanalýzy, snov a sexuality.
Nie je nezvyčajné, že sa človeku polepší, keď mu okolie dá jasne najavo, že za niečo stojí.
Franz Kafka si pomáhal písaním a cvičením
Bol považovaný za veľmi inteligentného muža, ktorý však veľa času trávil sám kvôli sociálnej úzkosti. Bojoval aj s depresiami. Otec ho neustále slovne napádal a urážal a snúbenica ho opustila, pretože sa nevedela vyrovnať s jeho náladovosťou. Pomáhal si teda písaním. Náladu mu zaručene zdvihlo aj plávanie a kvalitná turistika.
Charles Dickens upadol do depresie vždy, keď začal písať román
Slávny autor Charles Dickens trpel bipolárnou poruchou – vtedy známou ako maniodepresia. Hovorí sa, že vždy, keď začal s písaním nového románu, upadol do stavu depresie. Pozitívne je, že čím viac sa približoval k dokončeniu diela, tým bol jeho stav lepší.
Davaj pozor na letopočty . Lincoln už medzi rokmi 1935 a 1940 už nežil. Nemohol mať depresiu.