Je autizmus ochorenie modernej doby alebo postihoval ľudí už v minulosti? Určité nejde o žiadnu novinku v rámci výskytu, dnes ho už ale vieme pomerne skoro a s veľkou istotou diagnostikovať, kdežto v minulosti nemuseli o jeho existencii ani len tušiť.
V tomto duchu sa spojili psychológovia a historici a pozreli sa na život a zvyky známych osobností a zostali prekvapení, koľko z nich mohlo trpieť nediagnostikovanou poruchou autistického spektra.
Ste zvedaví o koho presne sa jedná? Čítajte ďalej a dozviete sa to.
Thomas Jefferson
Kto by náhodou nepoznal tohto muža – bol to tretí prezident Spojených štátov amerických a na základe skúmania jeho života sa dá s pomerne veľkou istotou tvrdiť, že trpel Aspergerovým syndrómom.
Jefferson bol ako muž nesmierne plachý a keď nemusel, nenadväzoval kontakt s ostatnými ľuďmi. Bolo mu nepríjemné vystupovať na verejnosti a bol citlivý na okolité zvuky. Ďalším znakom, ktorý poukazuje na toto ochorenie je fakt, že strávil 50 rokov prestavbou svojho domu.
Prirodzene, sa ale našli aj odborníci, ktorý tvrdili, že toto jeho správanie malo súvis s jeho melancholickou náturou a smútkom – jeho otec zomrel, keď mal 14 a neskôr pochoval deti ešte pred ich dovŕšením dospelosti.
Lewis Carroll
Lewis Carroll mohol trpieť na autizmus. Odjakživa mal problém nájsť si priateľov a bol až neuveriteľne plachý. V dospelosti sa medzi deťmi cítil pohodlnejšie ako medzi ostatnými dospelými. Zároveň mal problém pochopiť niektoré spoločenské spôsoby a konvencie. Často utekal až sa strácal vo svojom vlastnom svete – zamieňal si seba za svoju literárnu postavu Alice (Lewis Carrol je autorom známej rozprávky – Alica v krajine zázrakov).
Andy Warhol
V mnohých Warholových dielach sa opakujú isté prvky a myšlienky, čo odborníci považovali za znak poruchu autistického spektra (ľudia s autizmom sa často fixujú na uniformitu). Ďalším príkladom mohli byť rozhovory, ktoré viedol a pri ktorých vždy odpovedal jednoslovne.
Ďalším údajným faktom je, že mal nosiť len jeden druh bavlnenej spodnej bielizne zelenej farby! Nikdy si neobliekol inú značku ani inú farbu.
Wolfgang Amadeus Mozart
Mozart bol považovaný za zázračné dieťa a svoju prvú symfóniu zložil už ako osemročný. Bol však aj autista?
Mozart vykazoval mnoho symptómov poruchy autistického spektra – neustále opakoval výrazy tváre, pohyby rúk alebo nôh, trpel na časté a vyhrotené zmeny nálad a bol až prehnane citlivý na hlasné zvuky. Mozartove listy rodine tiež zobrazujú echoláliu, nezmyselné opakovanie slov, ktoré práve povedal niekto iný v jeho blízkosti.
Mohlo by ale existovať ešte jedno vysvetlenie Mozartovho zvláštneho správania – Tourettov syndróm – neurologický stav, ktorý spôsobuje, že ľudia nutkavo opakujú určité pohyby alebo frázy.
Hans Christian Andersen
Hans Christian Andersen, autor mnohých obľúbených rozprávok vrátane „Malej morskej víly“, „Škaredého káčatka“ či “Dievčatka so zápalkami” je tiež jedným z tých, ktorý mohli mať autizmus. Hlavné postavy v jeho dielach, s ktorými sa stotožňoval, mohli byť akousi alegóriou na autistické dieťa.
Škaredé káčatko nespĺňalo očakávania ostatných kačíc o tom, ako má kačica vyzerať a správať sa, a tak ho šikanovali. Nakoniec sa ale z káčatka nestane kačica, ale nádherná labuť.
Toto by mohol byť príbeh o niekom, kto je vo svojej podstate iný.
