Odkiaľ pochádza vietor a a čo ho poháňa?

848

V tomto zimnom období nam robí asi najviac nepríjemností. Studený vietor, ktorý sa vyberie fúkať hneď proti vám priamo do tváre a je jedno kam idete. Nájde si vás všade! Napadla ti niekedy otázka, odkiaľ fúka vietor a kde sa vlastne berie?

Zdroj: Pexels

Čo je to vlastne vietor?

Jednoducho povedané, vietor je pohyb molekúl vzduchu. Dva pojmy sú kľúčové pre pochopenie toho, čo spôsobuje vietor: vzduch a tlak vzduchu. Vzduch obsahuje molekuly dusíka (asi 78 percent objemu), kyslíka (asi 21 percent objemu), vodnej pary (medzi 1 a 4 percentami objemu blízko povrchu zeme) a ďalšie stopové prvky.

Zakaždým, keď dýchame, vzduch, ktorý vdychujeme, sa skladá z približne rovnakých relatívnych pomerov týchto molekúl a jeden centimeter kubický vzduchu na úrovni zeme obsahuje približne 1020 molekúl.

Ako vzniká?

Všetky tieto molekuly vzduchu sa pohybujú veľmi rýchlo a ľahko narážajú do seba a do akýchkoľvek predmetov na úrovni zeme. Tlak vzduchu je definovaný ako množstvo sily, ktorú tieto molekuly prenášajú na danú oblasť. Vo všeobecnosti platí, že čím viac molekúl vzduchu je prítomných, tým väčší je tlak vzduchu.

Vietor je zase poháňaný tým, čo sa nazýva sila tlakového gradientu. Zmeny tlaku vzduchu v určitej horizontálnej vzdialenosti spôsobujú, že molekuly vzduchu z oblasti relatívne vysokého tlaku sa ponáhľajú do oblasti nízkeho tlaku. Takéto horizontálne tlakové rozdiely všetkých mierok vytvárajú vietor, ktorý zažívame na vlastnej koži.

Zdroj: Pexels

Oblasti vysokého a nízkeho tlaku z veľkej časti poháňajú jemné prúdenie okolitého vetra, ktoré v daný deň zažívame. Tlakové rozdiely za týmto vetrom sú len asi 1 percento celkového atmosférického tlaku a tieto zmeny sa vyskytujú v rozsahu viacerých stavov. Vetry pri silných búrkach sú naopak výsledkom oveľa väčších a koncentrovanejších oblastí horizontálnej zmeny tlaku.

A čo tornáda?

V júni 2003 Tim Samaras z Applied Research Associates umiestnil vedeckú sondu do priamej cesty ničivého tornáda F4 v blízkosti Manchestru.

Zistil, že tlak vzduchu klesol o 10 percent celkovej atmosférickej hodnoty nad polomerom tornáda. Veľkosť tejto zmeny tlaku vzduchu a veľmi krátka vzdialenosť, na ktorú k nej došlo, vysvetľuje, prečo sú vetry pri tomto jave také deštruktívne:

molekuly vzduchu sa veľmi rýchlo urýchľujú na veľmi nízky tlak v strede tornáda, kde sa vodná para obsiahnutá vo vzduchu často kondenzuje a vytvára často viditeľný takzvaný lievik.

Zdroj: Pexels

Zdroj

Tomáš Hanták
Ahoj, volám sa Tomáš. Vo voľnom čase sa venujem hudbe, rád športujem a trávim čas s blízkymi. Odmalička som miloval čítať, no neskôr som si našiel záľubu aj v písaní. Preto budem rád, ak vám moje články aspoň trochu spríjemnia deň.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre