História dokáže byť zvláštna a skrýva mnohé náhody, ktoré ale veľakrát viedli práve k absolútnej katastrofe. Že je to pravda, dokazuje aj atentát na Ferdinanda d’Este, ktorým sa rozpútala prvá svetová vojna, pri ktorej zomreli milióny ľudí. Viete vlastne, kto bol vrahom vojvodu? Ako zorganizoval túto sabotáž a ako nakoniec skončil?
Všetko sa dozviete v našom článku. A možno ešte o niečo viac. Veríme, že nudiť sa nebudete.
Ferdinand prežil prvý pokus o atentát kvôli chybe granátu
Pri plánovaní atentátu musí byť všetko vymyslené do posledné detailu a extrémne dôležité je aj samotné načasovanie, ktoré býva častým problémov. Ruka v ruke s tým sa môže stať, že niečo nebude fungovať tak, ako má.
Arcivojvoda František Ferdinand, následník Rakúsko-Uhorského trónu sa vybral do Sarajeva, aby si pripomenul vstup Bosny do impéria, ktorý bol oficiálne pripísaný na dátum 28. jún 1914. Tu sa našla skupina srbských rebelov, ktorí so vstupom nesúhlasili a rozhodli sa arcivojvodu na protest zavraždiť.
Vyzbrojení granátmi a pištoľami, strategicky rozmiestnení pozdĺž trasy prehliadky, čakali na jeho príchod. Medzi nimi bol aj mladý Gavrilo Princip, vycvičený tajnou srbskou spoločnosťou „Čierna ruka”. Aj keď smrteľnú ranu arcivojvodovi zasadil Gavrilo, prvá rana prišla od rebela Nedeljka Cabrinoviča, ktorý hodil granát do arcivojvodovho otvoreného auta. Granát sa ale od auta odrazil a dopadol na auto idúce za ním. Tam vybuchol a zranil mnohých, okrem arcivojvodu. Pravdepodobne to bolo spôsobené oneskorením granátu o 10 sekúnd.
Potenciálny vrah N. Cabrinovič sa nedokázal zabiť ani na druhý pokus
Po tom, čo Nedjelko Cabrinovič splnil svoju úlohu so zahodením granátu, pokúsil sa otráviť kyanidom, ktorý mal k dispozícii rovnako ako jeho kolegovia, aby sa vyhli väzeniu. Žiaľ, dávka kyanidu bola slabá a neusmrtila ho. V silnom delíriu skočil z mosta do voda, ktorá ale nebola hlboká, takže pád prežil.
Na brehu ho už čakali bezpečnostné zložky, ktoré ho neváhali zavrieť, rovnako ako aj Gavrila a ďalších rebelov.
Ferdinandov vodič náhodne zastavil a zmizol
Po výbuchu granátu sa Gavrilo presunul. Jeho ďalšia poloha bola v blízkosti lahôdok Mortiza Schillera, na ulici Franz Joseph. Ďalším šťastím bolo, že Ferdinandov šofér nepoznal príliš dobre mesto a jeho ulice, a cestou do nemocnice niekoľkokrát zablúdil. Uprostred toho zmätku zastal takmer presne pred Gavrilom, ktorý ani na sekundu neváhal.
Neplnoletý Gavrilo sa vyhol trestu smrti, len aby zomrel vo väzení
Gavrilo mal veľakrát šťastie, to mu ale vo väzení začalo dochádzať. Nakoľko mal ale menej ako 20 rokov, a teda sa považoval za nedospelého, nemohol dostať trest smrti. Namiesto toho ho odsúdili na 20 rokov väzenia. V roku 1914 ale neponúkalo väzenie luxusné podmienky – veľa väzňov zomieralo na podvýživu alebo rôzne choroby.
Gavrila dobehla karma v podobe kostnej formy tuberkulózy. Tesne pred smrťou mu kvôli nej museli amputovať ruku. 3 roky a 10 mesiacov po atentáte zomrel.
