Otázka, či je voda mokrá, sa na prvý pohľad zdá byť jednoduchá a jasná. Keď naprší a vy nemáte dáždnik, vaše oblečenie premokne, čo nás intuitívne vedie k záveru, že voda je mokrá. Avšak, pri hlbšom skúmaní tejto otázky, či už z vedeckého alebo filozofického hľadiska, sa odpoveď stáva oveľa zložitejšou. Mnohé závisí od toho, ako definujeme pojem „vlhkosť“ a či môžeme považovať zmyslové vnímanie za spoľahlivý zdroj informácií.
Veda definuje vlhkosť ako vlastnosť, ktorá vzniká, keď kvapalina priľne k povrchu pevnej látky. Táto priľnavosť je výsledkom interakcie medzi adhéznymi silami (ktoré umožňujú kvapaline prilepiť sa na povrch pevnej látky) a kohéznymi silami (ktoré držia molekuly kvapaliny pohromade). V prípade, že adhézne sily prevládajú nad kohéznymi, kvapalina sa lepí na povrch pevnej látky, čím spôsobuje, že sa daný povrch stáva vlhkým. Tento proces vlhkosti teda nie je inherentnou vlastnosťou vody, ale skôr dôsledkom jej interakcie s inými materiálmi.
Z tohto pohľadu nie je voda sama o sebe mokrá. Voda sa stáva mokrou až vtedy, keď sa prichytí na povrch iného materiálu. Ak sa zamyslíme nad tým, prečo sa niektoré povrchy zdajú byť viac či menej vlhké, musíme sa vrátiť k pojmom adhézie a kohézie. Kohézne sily spôsobujú, že molekuly vody sa navzájom spájajú, zatiaľ čo adhézne sily umožňujú vode prichytiť sa na rôzne povrchy.
Keď napríklad spadneme do vody a naše oblečenie sa premočí, adhézne sily medzi vodou a textíliou sú dostatočne silné na to, aby voda nepriľnula k sebe, ale namiesto toho priľnula k tkanine oblečenia. To spôsobuje, že tkanina sa stáva vlhkou. Naopak, ak voda narazí na povrch s nízkou adhéznou silou, napríklad na kov alebo hydrofóbny materiál, ako je Gore-Tex, kvapalina sa nelepí na povrch a jednoducho sa „odperlí“.
Gore-Tex a iné podobné materiály využívajú tento princíp na vytváranie vodeodolných odevov. Hydrofóbne materiály majú nízke adhézne sily, takže molekuly vody sa namiesto rozptyľovania na povrchu zlúčia do väčších kvapiek, ktoré jednoducho skĺznu preč. To isté platí aj pre operené vtáky ako kačice alebo husi, ktoré si rozmazávajú oleje po perách, aby zvýšili ich odolnosť voči vode. Bez tejto vrstvy by sa perie stalo nasiakavým a vtáky by boli zaťažené vodou, čo by im sťažilo pohyb a udržanie teploty.
Na druhej strane existujú kvapaliny, ktoré majú nižšie kohézne sily ako voda, čo im umožňuje lepšie zvlhčovať povrchy. Príkladom je alkohol alebo acetón, ktoré majú slabšie väzby medzi svojimi molekulami, vďaka čomu lepšie priľnú k rôznym povrchom a vytvárajú dojem väčšej vlhkosti. Tento fenomén je dôležitý nielen pre pochopenie bežných skúseností, ale aj pre priemyselné aplikácie, kde sa využívajú rôzne kvapaliny na čistenie alebo spracovanie materiálov.
Z tohto hľadiska teda môžeme konštatovať, že voda ako taká nie je mokrá. Jej vlhkosť je výsledkom jej schopnosti priľnúť k iným materiálom vďaka adhéznym silám, ktoré prekonávajú kohézne sily medzi molekulami vody. Či už je povrch suchý alebo mokrý, závisí od toho, ako silno sa voda dokáže na tento povrch prichytiť.
Ak teda nabudúce budete stáť v daždi a premýšľať nad tým, či je voda mokrá, môžete sa zamyslieť nad tým, že v skutočnosti voda len vykonáva činnosť, ktorú my vnímame ako vlhkosť. Je to fascinujúci príklad toho, ako naše intuitívne vnímanie sveta môže skrývať oveľa komplexnejšiu realitu, než by sa na prvý pohľad zdalo.
