Nedávno došlo k pozoruhodnému archeologickému objavu – v jazere Bolsena sa našla hlinená figúrka, ktorej vek sa odhaduje na približne 3 000 rokov. Odborníci predpokladajú, že predstavuje starovekú bohyňu. Poskytuje tak cenný pohľad na duchovný život vtedajšej spoločnosti.
Jazero Bolsena je najväčším európskym jazerom sopečného pôvodu, čo z neho robí obľúbenú turistickú destináciu. Zároveň je doslova misou histórie, o čom svedčí aj najnovší objav.
Figúrka je vyrobená zjednodušeným, ale sugestívnym štýlom. Je vysoká približne 15 centimetrov a svedčí o rýchlom vytvorení – sú na nej viditeľné odtlačky jej tvorcu. Zároveň je na nej odtlačená látka, čo naznačuje, že pôvodne bola ozdobená odevom. Archeológovia sa domnievajú, že tento artefakt slúžil ako figúrka určená na modlitbu a meditáciu.
Objavil ju tím vládnych archeológov a policajných potápačov v archeologickej lokalite Gran Carro. Tá sa nachádza na východnej strane jazera Bolsena, približne 80 kilometrov severozápadne od Ríma. Predpokladá sa, že toto zatopené miesto je pozostatkom dediny z doby železnej, ktorá sa datuje do 10. alebo 9. storočia pred naším letopočtom.
Tento nedávny nález vyvolal v archeologickej komunite veľký rozruch. Ide o výnimočný objav, dokonca jediný svojho druhu. Odhaľuje aspekty každodenného života počas mladšej doby železnej, číže obdobia, o ktorom sa v tejto oblasti vie veľmi málo.
Samotné jazero Bolsena má fascinujúcu geologickú históriu. Vzniklo pred 600 000 až 200 000 rokmi v dôsledku erupcií sopky Vulsini. Historické dokumenty dokazujú, že táto sopka bola aktívna najmenej do roku 104 pred naším letopočtom. Keď sa východný breh jazera potopil, zatopil dedinu a zachoval jej artefakty na tisícročia.
Archeológovia predpokladajú, že potopenú dedinu pravdepodobne založila villonská kultúra. Šlo o predchodkyňu slávnej etruskej civilizácie, ktorá predchádzala Rímu. V priebehu desaťročí z tejto oblasti vybrali tisíce artefaktov, od drevených úlomkov a predmetov do domácnosti až po šperky a keramiku. Štúdium týchto pamiatok vrhlo svetlo na organizačnú štruktúru spoločnosti doby železnej v danom regióne.
V rámci talianskeho Národného plánu obnovy a odolnosti sa má lokalita Gran Carro ďalej rozvíjať vrátane plánov na vybudovanie podmorského chodníka pre zvedavých návštevníkov. Medzi jeden z mnohé záhadné prvky patrí Aiola, veľký útvar ponorených kameňov. Predpokladá sa, že ho postavili v blízkosti geotermálneho prameňa, čím poukazuje na posvätný charakter takýchto miest pre Etruskov a neskôr pre Rimanov.
Predchádzajúce výskumy odhalili na území Aiola fragmenty drevených kolov a keramiky. Nedávne analýzy zase odhalili, že tieto kamene ukrývajú hlinenú mohylu. Našli sa aj mince z čias rímskeho cisára Konštantína Veľkého, ktorý vládol približne v rokoch 272 až 337 n. l. Tento objav naznačuje, že lokalita bola významná aj v neskorej rímskej dobe.
Keďže objavy z talianskych hlbín stále pribúdajú, nielenže dávajú dohromady obraz starovekého života, ale pripomínajú nám aj kultúrnu tapisériu, ktorá je základom našej modernej existencie. Objavy pri jazere Bolsena nie sú len pozostatkami z minulosti, ale aj ozvenou trvalého hľadania zmyslu sveta, ktoré trápilo ľudstvo od nepamäti.
