Obrovský rezervoár vody objavili vedci uložený pod zemskou kôrou, v hĺbke viac ako 600 km. Viazaný je na minerál ringwoodit, ktorý pripomína špongiu, schopnú absorbovať vodu vo svojej kryštálovej štruktúre. Tento neuveriteľný objav, 3x väčší ako všetky oceány, ktoré poznáme, mení naše chápanie vodného cyklu Zeme.
Prelomový objav vďaka seizmickým vlnám
Objav bol možný vďaka seizmickým aktivitám Zeme. Vedci skúmali otrasy a zemetrasenia, pričom zaznamenávali vlny, ktoré odrážali prítomnosť vody vo veľkých hĺbkach. Výskum dokazuje, že ringwoodit dokáže zadržať obrovské množstvo vody. „Je ako špongia, ktorá nasáva vodu,“ vysvetlil geofyzik Steve Jacobsen.
Neobvyklý štvrtý stav vody
Voda v podzemnom oceáne však nie je v tekutom, plynovom ani pevnom skupenstve. Vyskytuje sa v tzv. štvrtom stave, kde je viazaná priamo v štruktúre minerálov. Ringwoodit absorbuje vodu a umožňuje jej prítomnosť v extrémnych podmienkach hlbokého plášťa, kde je obrovský tlak a vysoká teplota. Vedci odhadujú, že ak by sa ringwooditová vrstva nasytila čo i len na jedno percento, obsahovala by trikrát viac vody než všetky povrchové oceány dohromady.
Ako sa voda dostala do hĺbky Zeme?
Voda sa do týchto vrstiev dostáva procesom subdukcie, pri ktorom tektonické platne tlačia oceánsku kôru do hlbších vrstiev zemskej kôry. Počas tohto procesu sa voda uvoľňuje a vstrebáva do minerálov, ako je ringwoodit, čím vzniká podzemný rezervoár, ktorý je zároveň zdrojom pre vulkanické procesy. Táto voda sa postupne dostáva späť na povrch prostredníctvom vulkánov a geotermálnych prameňov, čo má zásadný vplyv na kolobeh vody a energetické procesy Zeme.
Ďalšie hlboké rezervoáre a minerály
Voda v zemskej kôre sa nachádza nielen v ringwoodite, ale aj v iných mineráloch, ako sú olivín a sľuda. Tie ju dokážu zachytávať v rôznych hĺbkach. Staré podzemné zásoby vody, ktoré mohli zostať milióny rokov uzavreté v pórovitých horninách, sa môžu uvoľniť pri zmene tlaku alebo seizmickej aktivite, čím sa prepoja podzemné a povrchové zdroje vody.
Hlboké vodonosné vrstvy tisíce metrov pod povrchom obsahujú starodávnu vodu a sú ťažko prístupné. V subdukčných zónach, kde oceánska kôra tlačí pod inú platňu, je voda vtiahnutá do plášťa, odkiaľ sa môže vrátiť na povrch cez sopečnú činnosť. Pórovitá voda, nachádzajúca sa v trhlinách a pieskovcoch, sa môže tiež uvoľniť pri zemetraseniach. Staroveké horniny, ktoré vznikli na dne oceánov, uchovávajú vodu a prispievajú k zásobám hlboko pod zemou, rovnako ako tekuté inklúzie, ktoré obsahujú pozostatky starovekých vôd.
A aký je význam tohto objavu pre budúci výskum?
Objav tohto podzemného oceánu je kľúčový pre pochopenie geologických procesov a dynamiky našej planéty. Odhaľuje nový pohľad na to, akú úlohu zohráva podzemná voda pri vzniku vulkanických procesov, pohybe tektonických platní či ovplyvňovaní atmosférických procesov. Skryté rezervoáre vody zároveň naznačujú, že množstvo vody dostupné pre ekologické procesy Zeme je oveľa väčšie, než sme si mysleli. Práve ona by mohla byť aj kľúčom k poznaniu vzniku vody na Zemi a jej úlohy pri udržiavaní života na našej planéte.
Tento fascinujúci objav motivuje vedcov pokračovať vo výskume a skúmať, akým spôsobom sa táto voda podieľa na kolobehu a dynamike prírody.
