Čo všetko skrývajú hlbiny morí a oceánov? Ľudstvo jednoznačne môže potvrdiť, že okrem vesmíru, ktorý obklopuje našu planétu, sú moria a oceány najmenej prebádanými a poznanými miestami, ktoré jestvujú. Aké tajomstvá skrývajú nekonečné masy vôd, a čo ohromujúce z podmorského sveta človek už spoznal? Pripravili sme pre vás rebríček najzaujímavejších faktov z modrého sveta, ktorý obklopuje viac ako 72 percent planéty Zem. Zhlboka sa nadýchnite, pretože sa ponárame…
1. Organizácia spojených národov odhaduje, že na dne morí a oceánov sa nachádza viac ako 3 milióny vrakov.
Toto číslo dosiahlo takýto rozmer aj kvôli faktu, že počas stredoveku a neskorších období boli lode veľmi často prepadávané, vyrabované a neskôr aj potápané. K týmto incidentom dochádzalo kvôli nákladom, ktoré lode niesli. Išlo napríklad o drahé látky, vzácne kovy, exotické potraviny, alkohol či peňažnú hotovosť. Navyše, v tom období neexistovali radary, ktoré by lode včas varovali pred hroziacim nebezpečenstvom, akými sú nepriateľské lode, plávajúce kryhy, silné morské búrky a plytčiny. No aj v dnešnej modernej dobe, napriek vyspelej lodnej technike, sa vyskytujú početné lodné havárie a potopenia.
2. Máme podrobnejšie mapy povrchu planéty Mars, ako mapy oceánov Zeme.
Je neuveriteľné, ako málo ľudstvo pozná pozemské oceány a ich faunu a flóru. Presnejšie poznáme…
3. Je preskúmaných menej ako 5 percent zemských oceánov.
Podľa organizácie Oceán Service človek pozná sotva 5 percent oceánov, ktoré nás obklopujú. Avšak, veda a jej výskum sa v posledných rokoch, aj vďaka turbulentnému vývoju prieskumovej a podmorskej techniky, čoraz viac orientuje na skúmanie týchto neprebádaných hlbín.
4. Ak by ľudstvo extrahovalo všetko zlato z morí, každý obyvateľ našej planéty by vlastnil 4.08 kilogramov zlata.
A toto číslo sa môže navýšiť, pretože nepoznáme všetky dostupné podmorské ložiská tohto vzácneho kovu.
5. Najdlhšia horská reťaz planéty je pod vodou.
Najdlhší horský reťazec na Zemi, tzv. Stredooceánsky chrbát, sa nachádza takmer úplne ponorený v Atlantickom oceáne a má dĺžku 65 tisíc kilometrov. Tento reťazec je preskúmaný menej ako povrch Venuše či Marsu, a je zaujímavý svojou geologickou štruktúrou či výlevmi magmy, periodicky sa opakujúcimi každých niekoľko tisíc rokov.
6. Poznáme len zlomok morských druhov.
Podľa Svetového registra morských druhov je akceptovaných asi 240 740 druhov, ale predpokladá sa, že je to iba nepatrná časť živočíchov, ktoré obývajú moria a oceány. Tento predpoklad potvrdzujú každodenné informácie o novoobjavených typoch a druhoch živočíchov.
7. V moriach je viac historických artefaktov ako vo všetkých svetových múzeách dohromady.
Medzi podmorské múzeá obsahujúce vzácne pamiatky patria aj početné vraky lodí obsahujúce rôzne artefakty a pamätihodnosti, ale taktiež aj záhadné útvary, napríklad Yonaguni, útvar podobný pyramíde pravdepodobne opracovávaný ľudskými rukami, či stredomorská bronzová socha Krista.
8. V oceánoch je možné nájsť rieky a jazerá.
Keď sa slaná morská voda a sírovodík spoja, stanú sa hustejšie ako zvyšok vody okolo, čo im umožňuje vytvoriť podmorské rieky či jazerá.
9. Medúzy jestvovali na našej planéte pred 650 miliónmi rokov, sú teda starším druhom ako dinosaury či žraloky.
Medúzy sú jedny z najzáhadnejších a najzaujímavejších živočíchov v moriach. Existujú druhy s veľkosťou pár milimetrov, no tiež exempláre dosahujúce veľkosť niekoľkých desiatok metrov. Niektoré druhy sú extrémne pŕhľave a jedovaté, čo využívajú k lovu potravy. Azda najzvláštnejšou vlastnosťou disponuje druh medúz, ktorý je schopný svojvoľnej regenerácie tela. Táto záhadná vlastnosť ľudí fascinuje natoľko, že týchto živočíchov považujú vďaka „autoregenerácii“ za nesmrteľných.
10. Tajomstvo zvuku nazvaného The Bloop.
Záhadný podmorský zvuk zachytili vedci hydrofónom v roku 1997. Experti sa domnievajú, že tento zvuk vydal živý tvor, pretože spektografická schéma ukazuje rýchle zmeny frekvenčnej charakteristiky, typické pre živočíchov morských hlbín, až na to, že objem zvuku je oveľa väčší ako všetky známe zvuky vydávané podmorskými zvieratami. Toto tvrdenie podporuje aj fakt, že signál Bloop bol súčasne zachytený senzormi vzdialenými od seba 4 800 kilometrov. Jestvuje domnienka, že hlbinami oceánov sa možno túla obrovský kalmar alebo iný druh neznámeho obra gigantických rozmerov.
Záver
Zdá sa, že hlbiny morí a oceánov zostanú pre našu civilizáciu navždy zdrojom nesmierneho bádania a nových poznatkov. V posledných rokoch do popredia vystúpil problém s masovým znečisťovaním vodstva Zeme, a tak je dôležité, aby sme rieky, moria a oceány chránili ako súčasť našej planéty a nášho domova, aby sme si aj naďalej mohli klásť otázky, čo všetko nám nekonečné podmorské hlbiny taja…
