Ľudia sú zvláštne osobnosti, niekedy sa nechávajú až príliš unášať svojom egom a len ťažko dokážu prijať názory iných ľudí. Je to tak teraz a inak to nebolo ani v minulosti, kde na to doplácali mnohí vedci, lekári, astronómovia a ďalší. Život zasvätili poznávaniau, aby priniesli pokrok, no častokrát im boli hádzané polená pod nohy. Mohli byť terčom výsmechu, útokov, dokonca ich mohli aj zavrieť do ústavu pre duševne chorých.
Samozrejme, takéto zametanie faktov pod koberec sa netýka len oblasti vedy, ale napríklad aj umenia či športu. Kontroverzné témy totiž vždy vytvoria minimálne dve proti sebe „bojujúce“ strany.
Vždy je lepšie zostať nestranný a preveriť si dostupné fakty, nie sme totiž boh, aby sme vedeli o všetkom a mohli súdiť. Prinášame vám niekoľko prípadov z histórie, ktoré boli označené ako hlúposť, no nakoniec sa ukázali byť pravdivé.
Lekára Josepha Listera nerešpektovali pre jeho používania antiseptik
V súčasnosti pojem antiseptikum nie je vôbec neznámy, využíva sa najmä pri chirurgických zákrokoch, kde pomáha ničiť patogény, ktoré by inak mohli spôsobiť závažnú infekciu – až život ohrozujúci stav. Tieto chemické látky vyvinul v 19.storočí britský lekár menom Joseph Lister.
V čase, keď Lister začal študovať medicínu (v roku 1848) sa do rúk lekárov dostali anestetiká, čo bol veľký krok v záchrane mnohých ľudských životov, avšak, riziko, že pacient po operácii zomrie na infekciu bolo stále veľké. Preto sa Lister rozhodol prísť tomu „na kĺb“. Robil mnohé testy a skúšky v snahe odhaliť príčinu a povahu chirurgických infekcií.
Nadviazal na teóriu patogénov Louisa Pasteura (ktorý navrhoval ošetrenie rán chemickými látkami, ktoré by zabili mikróby na povrchu). Napokon sa Listerovi podarilo pomocou kyseliny karbolovej vyvinúť antiseptikum, ktoré vytvorilo akúsi chemickú bariéru medzi ranou a okolím.
Akonáhle sa Lister so svojím objavom podelil so širokou verejnosťou, našlo sa veľa chirurgov, ktorí neverili, že choroboplodné zárodky spôsobujú infekcie, a preto považovali jeho antiseptický postup za zbytočný.
Lister sa ale nedal odradiť a po tom, čo svoje antiseptikum začal používať v praxi, miera výskytu infekcií začala dramaticky klesať. Na to ho začali chirurgovia rešpektovať a dokonca smel svoj postup uplatniť aj pri operácii kráľovnej Viktórii.
Lekár John Snow pomohol zastaviť šírenie cholery, ľudia však neverili, že sa k tomu pričinil
Dnes je považovaný za zakladateľa modernej epidemiológie, ale jeho práca nebola akceptovaná.
Celosvetová pandémia cholery zúrila v rokoch 1846 až 1860. Snow sa ale štúdiu cholery venoval už pred vypuknutím pandémie. Spochybňoval vtedajšie tradičné vnímanie šírenia cholery – „zlým vzduchom“. Namiesto toho veril, že infekčné choroby vstupujú do tela cez ústa. Počas vypuknutia cholery v Soho identifikoval verejné vodné čerpadlo na Broad Street ako zdroj nákazy. Vzorka vody, ale neposkytla stopercentný usvečujúci dôkaz, napriek tomu Snow presvedčil mestskú radu a akonáhle pumpu prestali používať počet prípadov začal klesať.
Avšak ešte aj potom sa našlo veľa ľudí, ktorí verili, že to bola len náhoda.
Ignác Semmelweis bojoval za to, aby si lekári umývali pre vyšetrením ruky, skončil v ústave pre duševne chorých
Mantra pravidelného umývania si rúk pochádza od nemecko-maďarského lekára z 19.storočia.
Ignác Semmelweis bol považovaný aj za „záchrancu matiek“, pretože sa mu podarilo prísť na príčinu vzniku horúčky, ktorá postihovala ženy, krátko po pôrode (predovšetkým sa jednalo o ženy, ktoré rodili v nemocnici – tu bola úmrtnosť 25 až 30%) a čo bolo dôležitejšie – prišiel na jednoduchý a ekonomicky výhodný spôsob ako jej predchádzať – umývať si ruky roztokom obsahujúcim chlór.
Už viacerí lekári pred ním upozorňovali na to, že sú to práve lekári, ktorí šíria puerperálnu horúčku (avšak dostala sa k im odpoveď od prominentného lekára, ktorá znela – „lekári sú gentlemani a ruky gentlemanov sú čisté”).
Ich ruky však naozaj boli semenišťom patogénov, vždy skoro ráno totiž vykonávali pitvy, po ktorých si ruky neumývali a veselo robili tehotným pacientkam vaginálne vyšetrenie.
Semmelweisova teória bola zosmiešňovaná lekárskym a akademickým prostredím. Stratil prácu v nemocnici a len ťažko si hľadal novú prácu. Prirodzene, bol nahnevaný a tak začal písať mnohým prominentným lekárom listy, kde ich nazýval vrahmi, preto ho začali považovať za psychicky chorého človeka, aby ho mohli umiestniť do ústavu.
Jeho teória umývania rúk sa ukázala ako užitočná až okolo roku 1879, keď Louis Pasteur prepojil puerperálnu horúčku s výskytom streptokokov v krvi postihnutých žien.
Greg LeMond obvinil Armstronga z brania dopingu, ten to však neustále spochybňoval
Lance Armstrong bol cyklista, ktorý sedemkrát vyhral Tour de France. Snáď netreba vravieť, že sa jedná o najprestížnejšie podujatie vo svete cyklistiky. Greg LeMond bol ďalším veľmi úspešný cyklista (Tour de France vyhral spolu trikrát).
Spočiatku medzi sebou mali profesionálny vzťah, čo sa ale zmenilo po tom, čo Greg Armstronga obvinil z brania dopingových látok. Armstrongov test na drogy ale nikdy nebol pozitívny.
Postupne sa však začali na povrch dostávať obvinenia, ktoré sa týkali brania erytropoetínu, známeho aj ako EPO, ktoré stimuluje kostnú dreň k zvýšenej tvorbe erytrocytov, ktorých počet sa zvýši a dochádza k efektívnejšiemu prenášaniu kyslíka.
Armstrong obvinenia neustále popieral a pokračoval v pretekaní, pričom vyhral Tour de France ešte dvakrát. V roku 2012 však Union Cycliste Internationale – riadiaci orgán tohto športu – zbavila Armstronga jeho titulov a udelila mu doživotný zákaz pretekania.
