Nedávna štúdia, ktorú publikovali 14. júna v časopise Nature Communications, prichádza s prevratným zistením. Vedci odhalili fascinujúce informácie o planéte Merkúr. Podľa tejto štúdie môže mať Merkúr vyše štrnásť kilometrov hrubú vrstvu diamantov ukrytú pod povrchom. Toto zistenie nielenže vrhá svetlo na zloženie planéty, ale ponúka aj pohľad na jej záhadné magnetické pole.
Merkúr svojimi jedinečnými vlastnosťami fascinuje vedcov už dlhé roky. Napriek svojej relatívne malej veľkosti a zjavnej geologickej nečinnosti má planéta magnetické pole. Okrem toho misia NASA Messenger predtým identifikovala tmavé povrchové škvrny na Merkúre ako grafit, t. j. formu uhlíka.
Práve tento vysoký obsah uhlíka upútal pozornosť Yanhao Lina, vedeckého pracovníka Centra pre vysokotlakový vedecký a technologický pokročilý výskum (HPSTAR) v Pekingu a spoluautora štúdie. Linovu zvedavosť to podnietilo k špekuláciám o tom, čo sa asi môže diať vo vnútri planéty.
Predchádzajúce teórie naznačovali, že Merkúr mohol vzniknúť podobne ako iné terestrické planéty, ochladzovaním horúcej magmy. Vysoký obsah uhlíka a kremičitanov v magme pravdepodobne zohral kľúčovú úlohu vo vývoji planéty. Kovy sa zrážali a vytvárali centrálne jadro a zvyšná magma tuhla do plášťa a kôry.
Nedávny výskum však naznačil, že plášť Merkúra môže byť hlbší, než sa doteraz predpokladalo. Znamenalo by to, že tlak a teplota na hranici jadra s plášťom je výrazne vyššia. Za týchto podmienok by mohol uhlík potenciálne kryštalizovať na diamant, čo by viedlo k vytvoreniu vrstvy s priemernou hrúbkou vyše štrnásť kilometrov. Štúdia z Konferencie o lunárnej a planetárnej vede (LPSC) odhaduje, že by mohlo byť na planéte až 16 kvadriliónov ton tohto vzácneho kovu.
Na preskúmanie hypotézy uskutočnil tím výskumníkov experimenty s použitím chemických zmesí podobných niektorým meteoritom. Tieto zmesi boli vystavené extrémnym tlakom a teplotám, aby sa simulovali podmienky hlboko vo vnútri Merkúra. Výsledky naznačujú, že diamanty mohli vykryštalizovať, keď vnútorné jadro Merkúra tuhlo a plávalo až k hranici jadra a plášťa.
Hoci myšlienka ťažby diamantov na Merkúre nie je vzhľadom na extrémnu hĺbku vykonateľná, tieto drahé kamene môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní magnetického poľa planéty. Diamanty by mohli pomáhať pri prenose tepla medzi jadrom a plášťom, čím sa vytvárajú teplotné rozdiely, ktoré spôsobujú vírenie tekutého železa a vytvárajú magnetické pole.
Dôsledky tejto štúdie presahujú rámec Merkúra a ponúkajú cenné poznatky o vývoji exoplanét bohatých na uhlík. Lin poznamenal, že podobné procesy mohli prebiehať aj na iných planétach a zanechali po sebe podobné stopy.
V roku 2025 sa na obežnú dráhu Merkúra chystá misia BepiColombo, ktorá je spoločným dielom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA). Vedecká obec si od nej sľubuje prehĺbenie poznatkov o zložené a magnetickom poli planéty.
