Doba je zlá. Túto vetu počúvame častejšie ako by sme chceli. Dnešný svet je úplne iný ako svet našich prarodičov alebo praprarodičov. Mnoho vecí sa za posledných niekoľko desaťročí zmenilo. A mnohé k lepšiemu. Veci, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť, pranie, vaňa, lekárska starostlivosť a podobne. Viac si vážme to čo máme a snažme sa zlepšiť to s čím nie sme spokojní.
Prali ste oblečenie v ruke
Každý, kto mal niekedy rodinu, vám o praní povie jednu vec – nikdy sa nekončí! Pranie je jedna z domácich povinností, ktorá vás zrejme vždy čaká bez ohľadu na to, koľko toho urobíte. Predstavte si, ako vyzeralo pranie na prelome 19. a 20. storočia. Vtedy sa to robilo tak, že sa nad ohňom zohriali veľké hrnce s vodou a potom sa drhlo ručne s práčkou, ak ste mali šťastie, alebo sa oblečenie tĺklo o kameň, ak ste šťastie nemali.
Pranie bolo pre väčšinu rodín veľkou činnosťou, ktorá sa vykonávala raz týždenne, čo viedlo k tomu, že tých pár kusov oblečenia, ktoré vlastnili, sa nosilo opakovane, a v dobe, keď väčšina ľudí vykonávala fyzickú prácu, si viete predstaviť, aké smradľavé časy to naozaj boli. Prvú elektrickú práčku s názvom Thor uviedla na trh spoločnosť Hurley Machine Company z Chicaga v roku 1908 a éra ručného prania bielizne sa našťastie skončila.
Spali ste na slamenom matraci
Pred posteľami Sleep Number existovala najhoršia posteľ všetkých čias – slamený matrac. V dávnych časoch slama vypĺňala posteľ priemerného človeka, pretože perie sa buď ťažko zháňalo, alebo trvalo dlho, kým sa našetrilo z varenia a jedenia operených stvorení z dvora. Slama a tráva však boli všade a ľudia mohli pomerne ľahko naplniť vrece z toho, čo sa povaľovalo okolo. Ale slama si vždy našla spôsob, ako sa cez látku prestrčiť, práve keď ste zaspávali.
Slamené matrace mali ešte jeden problém – chrobáky. Tieto malé stvorenia vyliezali v noci von a hrýzli úbohého, nič netušiaceho spáča, ktorý pravdepodobne strávil deň tvrdou prácou tak, že by ho mohol zaživa zožrať medveď a on by si to ani nevšimol. Našťastie teraz žijeme v dobe pohodlných a čistých postelí.
Stali ste sa lekárom bez toho, aby ste museli ísť na lekársku fakultu
V 18. storočí nebolo veľa možností, ako získať skutočný lekársky titul. Človek sa mohol rozhodnúť pre štúdium, ale väčšina ľudí si to nemohla dovoliť. V dôsledku toho sa väčšina ľudí stala lekármi vďaka učňovskému vzdelaniu.
Učeň strávil dva alebo tri roky u praktického lekára výmenou za poplatok a vykonávaním podradných prác predtým, ako odišiel vykonávať lekársku prax na vlastnú päsť. Nebol to presný ekvivalent moderného lekárskeho vzdelania.
Stali ste sa učiteľom skôr, ako ste ukončili pubertu
Na prelome 19. a 20. storočia sa vydaté ženy v USA vo všeobecnosti nemohli stať učiteľkami, a to ani ženy s deťmi. Aj keď ste ovdoveli, nemohli ste byť učiteľkou, aby ste uživili seba a svoje deti. Učiť mohli len slobodné ženy bez detí a vzhľadom na to, že väčšina žien sa vydávala do svojich 19 alebo 20 rokov, väčšina učiteliek bola veľmi mladá, pretože boli jediné, ktoré mohli zaplniť prázdne miesto.
V roku 1900 bolo takmer 75 percent učiteľov žien a jediné vzdelanie, ktoré mali, bolo to, ktoré získali priamo vo svojich triedach. Ak zvládli učebné osnovy vo svojej malej jednotriednej škole a ak ich komunita považovala za vhodné, bolo to naozaj všetko, čo bolo potrebné. Dnes sú požiadavky úplne iné.
Kúpali ste sa v rovnakej vode ako celá vaša rodina
Ak ste nemali to šťastie, že ste žili v blízkosti rieky, je pravdepodobné, že vody nebolo veľa a nebolo neobvyklé, že všetci ľudia v domácnosti používali tú istú vodu na kúpanie. Kúpele sa robili v určitom poradí, zvyčajne ako prvý išiel otec a po ňom všetci ostatní v poradí.
Predstavte si, že sa kúpete vo vode, ktorú už použili vaši rodičia a súrodenci. Hoci kúpeľňová hierarchia stále existuje vo väčšine rodinných obydlí, ktoré majú spoločnú kúpeľňu, teraz aspoň môžete mať svoju vaňu a vodu len pre seba.
