Druhá svetová vojna bola obdobím inovácií a zúfalstva, čo viedlo k vytvoreniu niektorých z najbizarnejších a najnekonvenčnejších zbraní v histórii. Od výbušných holubov až po netopierie bomby – vynaliezavosť a zúfalstvo vojnových čias viedli k vytvoreniu skutočne zvláštnych a nečakaných zbraní, ktoré sa vám chystáme predstaviť.
Protitankové psy
Pôvodne ich nasadil Sovietsky zväz počas druhej svetovej vojny v snahe zastaviť nemecký postup v roku 1941. Psy boli držané hladné a jedlo sa im dávalo pod tanky, aby sa naučili hľadať potravu pod vozidlami. Každý pes bol vybavený 10 – 12 kg mínou. Rozbuška bola pripevnená k 20 cm drevenej páke, ktorá vyčnievala vertikálne nad psom. Keď pes vliezol pod nepriateľský tank, páka sa zachytila o korbu a odpálila mínu, čím zabila psa a snáď zneškodnila aj tank.
V akcii sa tieto psy ukázali ako menej účinné. Mnohé z nich vyplašila nemecká paľba, čo spôsobilo, že sa rozbehli späť k svojim psovodom, čím často odpálili mínu. Iné psy odmietli vliezť pod pohybujúce sa tanky, ako to cvičili na stojacich vozidlách, a ďalšie skákali pod ruské tanky. Podarilo sa im síce poškodiť niektoré nemecké vozidlá, ale sovietske tvrdenia, že 300 nemeckých tankov bolo vyradených z činnosti týmito psami, sú značne optimistické.
Netopierie bomby
Táto zdanlivo absurdná myšlienka, ktorú vyvinula Amerika po útoku na Pearl Harbor, navrhovala odchyt stovky netopierov a na telo každého z nich sa pripevnila malá zápalná bomba. Tieto netopiere by sa umiestnili do nosiča, ktorý by sa následne zhodil z bombardéra. Po uvoľnení z nosiča sa netopiere rozptýlia a zahniezdia v budovách japonského mesta pod ním. Krátko nato by bomby s časovým oneskorením explodovali, čo by vyvolalo prudké požiare v budovách, ktoré boli prevažne z dreva. Počas jedného testovacieho zhodenia sa skupina netopierov zahniezdila vo vnútri niekoľkých skladov a budov testovacích zariadení, ktoré zhoreli do tla. Našťastie pre tisíce netopierov bol program v roku 1944 zrušený v dôsledku vývoja atómovej bomby.
Riadená strela pre holuby
Išlo o ďalší pokus použiť zviera na doručenie výbušniny na nepriateľský cieľ. Prvýkrát ho navrhol americký psychológ B. F. Skinner ako spôsob presného navedenia strely na cieľ umiestnením holuba do strely. Pred ním by sa premietal obraz cieľa a holub by bol vycvičený, aby ho rozpoznal. Potom by ďobal na jednu zo štyroch pák (hore, dole, vľavo alebo vpravo), kým by sa cieľ nenachádzal v strede obrazovky.
Boli k tomu povzbudzované tréningom, pri ktorom boli odmeňované kukuricou za to, že udržali terč v strede. Boli v tom prekvapivo zruční, (v rámci tréningu) dokázali sledovať cieľ, ktorý na obrazovke poskočil o 4 alebo 5 centimetrov za sekundu. Národný výbor pre obranný výskum vyčlenil na tento výskum 25 000 dolárov a armáda na tento účel upravila niekoľko rakiet, kým sa rozhodlo, že elektronické navádzanie bude lepšie, a projekt bol zrušený.
Projekt Habakuk
Projekt Habbakuk bol názov geniálneho projektu, ktorý vymyslel Geoffrey Pyke. Predpokladal, že ak sa zoberie veľká ľadová kryha, vyrovná sa jej vrchná časť a vyhĺbi sa jej vnútro, bude sa dať použiť ako pristávacia plošina pre lietadlá. Spojenci v tom čase strácali v Atlantiku obrovské množstvo zásobovacích lodí, ktoré prepadávali nemecké ponorky. Lietadlá boli mimoriadne schopné loviť a ničiť ponorky na hladine, ale nemali dostatočný dosah na pokrytie celého Atlantiku.
Poskytnutie vyloďovacej plošiny uprostred oceánu by preto nedalo ponorkám priestor, kde by sa mohli ukryť. Ľad sa však ukázal ako nevhodný, pretože sa ľahko štiepi a samotné ľadové hory sú náchylné na prevrátenie.
Našťastie dvaja vedci v New Yorku čoskoro zistili, že zmrazením vody s drevnou hmotou môžu vytvoriť pevnú, ale vztlakovú látku, ktorú pokrstili pykretom. Konečný návrh počítal s gigantickým nosičom dlhým 600 m, postaveným z pykretu, vybaveným rozsiahlym chladiacim systémom, aby sa pykret neroztopil, s výtlakom 2,2 milióna ton a s kapacitou 150 lietadiel.
Výskum bol, žiaľ, začiatkom roka 1944 zastavený z viacerých dôvodov – rastúci počet a účinnosť konvenčných nosičov, obrovské náklady (100 miliónov dolárov) a technické ťažkosti spojené so stavbou a chladením takej masívnej konštrukcie.
