Keď budete nabudúce rozčúlení z toho, že niekto pri vás hlasno žuje a chrumká svoje jedlo, nebuďte rozčúlení – je to možno len váš kreatívny mozog.
Nie ste v tom sami. Veľa ľudí označovaných za géniov často vykazovalo trápenie z rozptýlenia hlukom, ako napríklad Charles Darwin, Marcel Proust a Anton Čechov dokonca Franz Kafka raz povedal: „Na písanie potrebujem samotu. Nie ako ‚pustovník‘, to nebude stačiť. Skôr ako mŕtvy človek“.
Výskum Northwesternskej Univerzity ukazuje, že existuje spojenie medzi kreativitou a neschopnosťou filtrovať irelevantné zvuky. Štúdia zverejnená v časopise Neuropsychologia poukazuje na spojenie medzi kreatívnym myslením a rôznymi stupňami „zmyslovej clony“, nedobrovoľného neurologického procesu, ktorý filtruje zbytočné alebo irelevantné podnety.
Výskumníci požiadali 97 účastníkov o vyplnenie dotazníka s názvom „Dotazník kreatívnych úspechov“, ktorý hodnotil ich úspechy z reálneho života v kreatívnych oblastiach. Boli taktiež požiadaní podstúpiť test divergentného myslenia – technika bežne používaná v laboratóriách na posúdenie tvorivého poznávania.
V samostatnom teste bola účastníkom pustená séria krátkych pípnutí, pri čom výskumníci merali ich mozgovú aktivitu tým, že zaznamenávali nedobrovoľné neurofyziologické reakcie, ktoré sa objavili 50 milisekúnd po zvukovom stimule.
Analýza týchto informácií ukázala, že kreatívni ľudia sú citlivejší na zvukové rozptýlenie. Táto štúdia naznačuje, že ľudia s „deravou“ zmyslovou clonou mali sklon k väčšej kreativite, keďže majú schopnosť sústrediť sa na väčšiu škálu podnetov. Môže to viesť k bohatšiemu vnímaniu a prežívaniu, čo pomáha pri vytváraní asociácií aj s od seba vzdialenými konceptmi a nápadmi.
„Vzhľadom k tomu, že „deravé“ zmyslové clonenie sa odohráva na začiatku spracovávania podnetov mozgom, môže to človeku pomôcť integrovať myšlienky, ktoré sú mimo ich hlavného zamerania. Taktiež menšia schopnosť filtrovať irelevantné podnety môže viesť ku kreativite v reálnom živote“ hovorí vo Daria Zabelina, hlavná autorka štúdie.
Dodala: „Ak tieto precitlivené reakcie prúdia správnym smerom, môžu urobiť život bohatším, zmysluplnejším a dávajú zážitkom väčšiu hĺbku.“
S menej ako 100 účastníkmi je to, samozrejme, dosť malá štúdia na to, aby sme z nej vyvodzovali veľké závery. A čo viac, kreativita je veľmi subjektívna vec a nedá sa úplne vystihnúť žiadnym dotazníkom. Takže ak sedíte vedľa chlapíka s hučiacimi sluchátkami, dúfame, že ho hneď nezačnete presviedčať o svojej genialite.
