Veda nám pomáha pochopiť každodenné javy okolo nás. Umožňuje nám porozumieť tomu, čo sa deje, prečo sa to deje a ako to na nás pôsobí. Okrem toho navrhuje riešenia problémov. V neposlednom rade nám pripomína existenciu síl, ktoré zem a vesmír ovplyvňujú oveľa silnejšie než my.
Dala svetu významných a jedinečných ľudí, akí kedy žili. Od Aristotela po Leonarda da Vinciho, od Isaaca Newtona po Nikolu Teslu, od Charlesa Darwina po Alberta Einsteina – tieto legendy doslova zmenili svet.
Mnohí znamenali obrovský prínos pre spoločnosť. No väčšina z nás týchto hrdinov z toho či onoho dôvodu ignoruje. Zoznam 25 veľmi inteligentných vedcov ti pomôže dozvedieť sa o kapacitách, ktorým by sme mali ďakovať a byť za ne vďační.
John Bardeen
Americký fyzik a elektrotechnický inžinier sa stal jediným človekom, ktorý získal Nobelovu cenu za fyziku hneď dvakrát. V roku 1956 mu ju udelili za vývoj prvého tranzistora, na ktorom spolupracoval s Williamom Shockleym a Walterom Brattainom. O šestnásť rokov neskôr, v roku 1972 ho ňou opäť ocenili za objav teórie konvenčnej supravodivosti, známej ako BCS. O druhé ocenenie sa zas delil so svojimi kolegami, Leonom N. Cooperom a Johnom Robertom Schriefferom. Výsledky v oblasti supravodivosti zohrávajú dôležitú úlohu v medicíne. Využívajú ju pri zobrazovaní magnetickou rezonancii (MRI).
Paul Otlet
Bol belgický právnik a spisovateľ. Väčšina moderných vedcov ho považuje za otca informačnej vedy, pretože položil základy jej predchodcovi – dokumentaristike. Otlet sa zaslúžil o Medzinárodné desatinné triedenie (umožňuje indexáciu a vyhľadávanie dokumentov a informácií v rámci nich, pričom sa dajú zaradiť do viacerých kategórií súčasne). Vďaka nemu sa v Európe prijala štandardná americká indexová karta s rozmermi 3×5 palcov. Tá sa donedávna používala vo väčšine knižničných katalógov po celom svete, kým ju nenahradil vznik online katalógu s verejným prístupom (OPAC).
Karl Landsteiner
Rakúsky biológ a lekár sa preslávil tým, že v roku 1900 vynašiel druhy krvných skupín. Vďaka jeho pozoruhodnému objavu sa transfúzia krvi stala pre pacientov oveľa bezpečnejšou. Pre tento významný medicínsky počin získal prezývku otec transfúznej medicíny. O 30 rokov neskôr mu bola udelená Nobelova cena za medicínu.
Justus von Liebig
Nemecký vedec, ktorý výrazne prispel k rozvoju agrochémie a organickej chémie. Je známy ako priekopník priemyselného hnojenia. Tvrdil, že rastliny potrebujú minerálne látky ako dusík, fosfor, draslík. Formuloval zákon minima. Ten opisuje, že rast rastlín závisí od najvzácnejšieho zdroja živín (vyskytujúceho sa v minimálnej miere oproti ostatným), a nie od celkového množstva dostupných zdrojov.
Fritz Haber
Nemecký chemik v roku 1918 získal Nobelovu cenu za chémiu. Je spoluautorom Haber-Boschovho procesu, ktorý mal veľký význam pre syntézu hnojív a výbušnín. Prišiel na to, ako z dusíka vytvoriť amoniak. Táto metóda výroby hnojív slúži pri zhruba polovici súčasnej produkcie potravín.
Ibn al-Hajtám
Bol arabský matematik, astronóm a fyzik. Moderní vedci ho často označujú za zakladateľa modernej optiky. Ako prvý vysvetlil to, ako a prečo vidíme. Objasnil, že k videniu dochádza, pretože sa svetlo odráža od objektu a dopadá na sietnicu. Experimentmi tiež dokázal, že obrazy, ktoré vidíme, vznikajú v mozgu a nie v očiach.
Enrico Fermi
Taliansko-americký fyzik bol tvorcom prvého jadrového reaktora na svete: chicagského P-1. Prezývajú ho ako konštruktéra atómovej bomby, pretože pracoval na výskume štiepenia atómov a jadrových reakcií, ktoré dokážu pomáhať i zabíjať. Na základe jeho poznatkov vznikla atómová bomba zhodená na Hirošimu a Nagasaki. Po vojne boli jeho objavy použité na mierové využitie atómovej energie v súlade s jeho humanistickým presvedčením. Fermi vynikal v teoretickej aj experimentálnej fyzike; špecializoval sa na všetko, čo súviselo s využívaním jadrovej energie. V roku 1938 dostal Nobelovu cenu za fyziku.
Nettie Stevensová
Americká genetička, ktorá objavila pohlavné chromozómy. V roku 1905 spozorovala, že samce múčnych červov produkujú dva druhy spermií: jedny s veľkým chromozómom a druhé s malým chromozómom. Z vajíčok oplodnených veľkým chromozómom vznikli samičky, zatiaľ čo z vajíčok oplodnených malým chromozómom samčekovia. Dnes tieto chromozómy označujeme ako chromozómy X a Y.
Rosalind Franklinová
Anglická fyzikálna chemička a biofyzička, ktorá svojimi príspevkami položila základy pre pochopenie molekulárnej štruktúry DNA (deoxyribonukleovej kyseliny), RNA (ribonukleovej kyseliny), vírusov, uhlia aj grafitu. Hoci jej výskum na uhlí a vírusoch ocenili už za jej života, jej prínos za objasnenie štruktúry DNA bol viac-menej uznaný až po smrti.
Chien-Shiung Wu
Čínsko-americká experimentálna fyzička, ktorá sa zaslúžila o rozvoj jadrovej fyziky. Pracovala na projekte Manhattan spolu s Fermim (krycí názov pre vojenský projekt USA – cieľom bolo vytvoriť atómovú bombu), kde pracovala na separácii uránu na izotopy 235 a 238 pomocou difúzie plynov. Je známa najmä vďaka svojmu experimetu, ktorý dokázal, že parita častíc atómu sa nezachováva. Za tento objav získali jej kolegovia Tsung-Dao Lee a Chen-Ning Yang v roku 1957 Nobelovu cenu za fyziku, ale ju švédska akadémia ignorovala. Bez ohľadu na to je v kruhoch vedeckého sveta považovaná za prvú dámu fyziky či čínsku Marie Curie.
Tim Berners-Lee
Anglický inžinier a počítačový vedec, ktorého by sme mali všetci poznať, oslavovať a ďakovať mu, že môžeme dennodenne surfovať na internete. Je to osoba, ktorá vynašla World Wide Web. Je tiež prvým človekom, ktorý implementoval komunikáciu medzi klientom a serverom protokolu HTTP (Hypertext Transfer Protocol) prostredníctvom internetu.
Norman Borlaug
Bol americký agronóm, ktorý inicioval zelenú revolúciu (výrazný nárast úrody) na celom svete. Prispel k rozsiahlemu zvýšeniu poľnohospodárskej produkcie využívaním moderných hnojív a pesticídov. Zachránil pred hladom viac ako miliardy ľudí na celom svete, pretože tým odvrátil potravinovú krízu. Vyšľachtil nové odrody pšenice, kukurice či ryže.
Ignác Semmelweis
Všetci vieme, aké dôležité je umývať si ruky. V nemocniciach sa obyčajným umývaním rúk likvidujú baktérie odolné voči antibiotikám. Táto rutina je zaužívanou praxou chirurgov pred operáciou. Nie vždy to tak bolo. Až do konca 19. storočia si chirurgovia pred operačnými výkonmi neumývali ruky a dokonca ani medzi jednotlivými ošetreniami pacientov, čo spôsobovalo prenos infekcií z jedného pacienta na druhého. Lekári a študenti medicíny bežne najskôr pitvali a následne vyšetrovali novopečené matky bez toho, aby si medzitým umyli ruky. Dôsledkom boli úmrtia šestonedielôk na puerperálnu horúčku. Lekár nemeckého pôvodu, Semmelweis na základe podrobnej analýzy odhalil tento problém a zaviedol prísne pravidlá umývania rúk chlórovým vápnom v pôrodniciach. Tie sa stali súčasným štandardom. Počet úmrtí sa rapídne znížil a Semmelweis sa stal známy ako záchranca matiek.
Rachel Carsonová
Americká morská biologička a zoologička upozornila svet na negatívny vplyv hnojív a pesticídov na životné prostredie. V 50. rokoch 20. storočia sa zamerala na ochranu prírody, najmä na problémy, ktoré podľa nej spôsobovali syntetické pesticídy. V roku 1962 vydala knihu Tichá jar, vďaka ktorej je známa po celom svete. Spomína sa na ňu ako na prvú aktivistku snažiacu sa zachovať svet pre budúce generácie.
Emilie du Chatelet
Talentovaná francúzska vedkyňa a intelektuálka prekonala predsudky, ktoré v tom čase bránili ženám stať sa výskumníčkami, vzdelávala sa a robila pokusy v oblasti fyziky. Ako prvá preložila Newtonove Principia Mathematica do francúzštiny. S odhodlanosťou dosiahla svoj cieľ a dokončila rukopis tesne pred smrťou v septembri 1749. Kompletné dielo vyšlo o desať rokov neskôr, keď sa obnovil záujem o Newtonovu mechaniku.
Grace Hopperová
Počas druhej svetovej vojny vstúpila k americkému námorníctvu, kde bola poverená programovaním počítača Harvard Mark I. Po vojne zostala pracovať v oblasti výpočtovej techniky a stala sa priekopníčkou počítačového programovania. Jej azda najznámejším prínosom bol vynález kompilátora, programovacieho jazyka, ktorý prekladá inštrukcie v anglickom jazyku do jazyka cieľového počítača.
Hedy Lamarrová
Narodila sa ako Hedwig Eva Maria Kiesler vo Viedni v Rakúsku a svoju prvú hlavnú úlohu dostala vo veku 17 rokov v nemeckom filme s názvom Geld Auf Der Straße (Zlato na ulici). Bola známa svojím vzhľadom, považovali ju za jednu z najpríťažlivejších herečiek tej doby. Ale jej vedecký talent zostal nepovšimnutý. V 40. rokoch minulého storočia vynašla predchodcu bezdrôtovej komunikácie, ktorá sa používala ako tajný vojnový komunikačný systém. V auguste 1942 naň získala patent a darovala ho americkej armáde na pomoc v boji proti nacistom. Dnes je systém súčasťou sietí, ktoré používajú rádiové rozhranie.
Jocelyn Bell Burnellová
Britská astrofyzička a astronómka. Pomáhala vytvoriť rádioteleskop a spolu s Antonym Hewishom objavila pulzary, čím poskytla priamy dôkaz o existencii rýchlo rotujúcich neutrónových hviezd. Napriek tomu, že sa jej pripisuje jeden z najvýznamnejších vedeckých úspechov 20. storočia a jej objav si vyslúžil udelenie Nobelovej ceny za fyziku v roku 1974, nestala sa laureátkou ceny. Ocenenie si odniesol iba jej mužský kolega.
Alfred Russel Wallace
Britský prírodovedec, cestovateľ, geograf, antropológ a biológ. Jeho výskum zohral kľúčovú úlohu pri rozvoji teórie prirodzeného výberu (prežitie a vývoj všetkého živého tkvie v lepšom prispôsobení sa podmienkam). Jeho práca na túto tému bola publikovaná spoločne s niektorými prácami Charlesa Darwina v roku 1858. To podnietilo Darwina k uverejneniu vlastných myšlienok v knihe O pôvode druhov. Odhaduje sa, že Wallace zozbieral viac ako 100 000 exemplárov hmyzu, vtákov a zvierat, ktoré odovzdal britským múzeám.
Ada Lovelace
Dcéra slávneho britského básnika lorda Byrona, Augusta Ada Byronová, grófka z Lovelace – známejšia ako „Ada Lovelace“ – sa narodila v Londýne v roku 1815. Už v ranom veku sa u nej prejavil matematický talent. Je známa ako prvá programátorka počítačov, pretože napísala rozsiahle poznámky o analytickom stroji (mechanickom počítači) polyhistora Charlesa Babbagea. V týchto poznámkach opísala stroj ako počítač a v ďalších poznámkach načrtla softvér. Poznámky obsahovali algoritmus prvý svojho druhu, ktorý bol prispôsobený na použitie v počítači, ale keďže Babbageov stroj nebol nikdy dokončený, jej objavy nebolo možné otestovať. Isté je len to, že Ada vedela programovať a dokázala kódovať lepšie ako ktorýkoľvek muž jej doby.
Georgios Papanikolaou
Lekár s gréckymi koreňmi sa stal priekopníkom v oblasti cytopatológie a včasného odhaľovania rakoviny. Vynašiel test, dnes známy ako PAP test, ktorý zachránil životy miliónov žien. Papanikolaou si v roku 1928 ako prvý uvedomil, že stermi možno odhaliť rakovinu maternice už v rannom štádiu. Jeho práca bola ocenená širokou verejnosťou až koncom 40. rokov 20. storočia. V 60. rokoch 20. storočia ho pozvali na Univerzitu v Miami, aby viedol a rozvíjal Papanicolaouov inštitút pre výskum rakoviny. Je zvláštne, že za svoj prínos do sveta medicíny nezískal Nobelovu cenu.
Konstantin Ciolkovskij
Ruský vedec je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej raketovej techniky a kozmonautiky. Jeho príspevky zohrali dôležitú úlohu pri úspechu sovietskeho vesmírneho programu.
Lise Meitnerová
Rakúsko-švédska fyzička, ktorá sa zaoberala rádioaktivitou a jadrovou fyzikou. Jej výskum štiepenia uránu pomohol jadrovým reaktorom pri výrobe elektrickej energie. Bola prvou ženou, ktorá sa stala riadnou profesorkou fyziky v Nemecku. No o túto pozíciu prišla v 30. rokoch 20. storočia kvôli protižidovským norimberským zákonom nacistického Nemecka. Bola 19-krát nominovaná na Nobelovu cenu za chémiu a 29-krát na Nobelovu cenu za fyziku, ale nikdy sa jej tejto pocty nedostalo.
Emmy Noetherová
Nemecká matematička, ktorá prispela k rozvoju abstraktnej algebry a teoretickej fyziky. Ako jedna z najvýznamnejších matematičiek svojej doby vytvorila teórie okruhov, polí a algebier. Vo svojej teórii nazývanej ako Noetherova veta vysvetlila súvislosť medzi symetriou a zákonmi zachovania. Albert Einstein a ďalší uznávaní vedci ju označili za najvýznamnejšiu ženu v dejinách matematiky.
Joseph Lister
Britský chirurg a priekopník antisepsy bol zanieteným zástancom myšlienky sterilnej chirurgie. Zaviedol používanie kyseliny karbolovej na sterilizáciu chirurgických nástrojov a čistenie rán. Na podporu svojich tvrdení o účinkoch kyseliny karbolovej ako antiseptika, ktorá sa následne stala prvým široko používaným antiseptikom v chirurgii, využil výsledky práce a poznatky Louisa Pasteura. Listerove hygienické postupy v pooperačnej chirurgii zaistili oveľa bezpečnejšie prostredie pre pacientov. Stal sa otcom modernej chirurgie.