Vedci z celého sveta hľadajú odpovede na otázky, ktoré si kladieme aj my, bežní ľudia. Svet je plný záhad a odpovedí je málo. Navyše dopravovať sa k nim je niekedy extrémne náročný a zdĺhavý proces. Veda môže skúmať vážne otázky, no niekedy nie je na škodu celkom sa odreagovať a vyskúšať niečo bláznivé. Možno to ľudstvu neprinesie úžitok, no aspoň pobaví. Nakoniec ktovie, veľké objavy tiež prichádzali náhodou, pri skúmaní niečoho iného. Možno práve v tomto duchu sa rozhodli vedci skúmať a zisťovať. Šokujúce na tom celom nie sú výsledky výskumov, ale fakt, že každý z výskumov bol financovaný vládov. Je to celkom nevinný príklad empirizmu, ale aj napriek tomu to nápadne pripomína šialenú vedu. Takže, nahliadnite spolu s nami za oponu a sami si utvorte názor, či nešlo o absolútnu stratu času.
Štokholmská univerzita uskutočnila štúdiu, ktorá dokazuje, že sliepky nemajú radi škaredých ľudí
Celý experiment bol nadmieru jednoduchý. Doktor, ktorý stál za celým experimentom dal sliepke k dispozícii viacero fotografií, pričom ona si mala vybrať vždy tú, ktorá pre ňu pôsobila najpríťažlivejšie. V prvom kroku experimentu sa ukázalo, že vždy vyhrávali predstavitelia opačného pohlavia. Vždy sa im ukázala jedna žena a jeden muž. Sliepky inklinovali k mužom a kohúty k ženám. Následne im dali k dispozícii sedem fotiek toho pohlavia, ktoré vybrali. Tie isté fotografie dali študentom, ktorí mali urobiť rebríček podľa atraktivity. Rebríček sliepok a kohútov sa v určení príťažlivosti zhodoval so študentami, pričom hydina trafila najmenej atraktívnych ľudí.
Veda hovorí, že potkany uprednostňujú klasiku v podobe Beethovena pred jazzom
Ak si majú potkany vybrať hudbu, uprednostnili by klasickú hudbu. Avšak, to iba v stave absolútnej triezvosti. V prípade, že im bol podaný kokaín, ich preferencie sa okamžite zmenili v prospech jazzu. Údajne niekoľkým jedincom táto zmena zotrvala, aj po vyprchaní účinku kokaínu, čo by mohlo značiť jeho málo výrazný, ale preukázateľne dlhodobý vplyv.
V roku 2011 strávila britská vedkyňa šesť mesiacov tým, že učila korytnačku zívať
Anna Wilkinsonová, vedkyňa z britskej univerzity, vlastnila korytnačku menom Moses. Celé roky ju študovala a podrobovala rôznym testom. V roku 2006 dokázala, že Moses je schopná sa pohybovať v bludisku. Neskôr ju naučila aj zívať. Študovala totiž, či existuje skutočné prepojenie medzi nákazlivosťou zívania a empatiou. Tvrdila, že korytnačky empatiu nemajú, takže ak by sa Moses naučil zívať a začali by zívať aj ostatné korytnačky, ktoré s ním žili, vyvrátilo by to konkrétnu spojitosť s empatiou. Bohužiaľ, Moses sa to naučil, ale ostatné korytnačky nie. Išlo teda o nejednoznačný výsledok.
Nórski vedci zistili, že opité pijavice sú menej schopné sať krv
Anders Baerheim a Hogne Sandvik z nórskej univerzity predpokladali, že pijavice budú účinnejšie sať krv, ak ich najprv umiestnia do piva. Mýlili sa a stal sa presný opak. Pijavice sali krv oveľa menej, ak vôbec.
Testovali tiež účinky kyslej smotany a cesnaku na schopnosť sania pijavíc, pričom zistili, že kyslá smotana ich stimulovala, zatiaľ čo cesnak spôsobil ich úhyn.
