Neodmysliteľnou súčasťou stredovekých bojovníkov – rytierov – bolo brnenie, ktoré ich malo dokonale chrániť pred každou nástrahou, ibaže by to nebolo celkom tak. Vzhľad týchto mužov bol legendárny, no zamýšľali ste sa niekedy nad úskaliami nosenia brnenia? Nehovoriac o tom, že skúsený bojovník poznal taktiky a miesta, cez ktoré mohol ublížiť, na oplátku ale bojovníci vedeli ako sa brániť. Všetko išlo ruka v ruke.
Aké boli teda nevýhody tohto monštruózneho výstroja? Verte, že by ste ich na vlastnej koži, a to doslova, nechceli otestovať.
Môžete sa uvariť zaživa
Ako príklad si pokojne môžeme uviesť križiacke výpravy na Blízkom východe. Okrem toho, že to bolo neuveriteľne krvavé obdobie pre všetkých zúčastnených, bojovníci častokrát proti sebe dvíhali zbrane na púšti. A teraz si predstavte spojenie horúceho Slnka a kovu. Nebolo ničím zriedkavým, že bojovníci zomierali od prehriatia a vyčerpania.
Preto si niektorí brnenie vyzliekli, alebo zakryli do látky, čo malo brániť priamemu slnečnému žiareniu.
Existovali nechránené body
V časoch svojej najväčšej slávy bolo brnenie a bojovníci v ňom takmer neporaziteľní. Priamy náraz meča o brnenie nemohlo človeku ublížiť, preto museli byť bojovníci šikovní, aby našli nechránené miesto – to sa nachádzalo najmä v oblasti slabín, na krku a pod pazuchami – zároveň to boli všetko veľmi citlivé miesta, kadiaľ prechádzajú dôležité tepny.
Bojovníci mnohokrát zápasili aj tak trochu nespravodlivým spôsobom, okrem meča v boji používali aj krátke dýky, ktorými mohli jednoduchšie zasiahnuť nechránené miesta. Niekedy sa neštítili zasiahnuť ani cez očnú štrbinu.
Na každý pohyb miniete dvojnásobné množstvo energie
Dá sa očakávať a predpokladať, že pohyb v brnení nebude ničím príjemným. Napriek tomu sa ale našli bojovníci, ktorí v ňom dokázali pomerne ľahko behať a dokonca i skákať. Je ale jasné, že pohyb musel byť do určitej miery obmedzený. Ďalším faktom bolo, že brnenie spolu s výstrojom mohlo predstavovať pre bojovníka nosenie 50 kilogramovej záťaže, čo rozhodne nie je málo. Je teda prirodzené, že museli minút enormné množstvo energie, čomu nepridávala ani prípadná zmena terénu – napríklad keď napršalo a zem sa premenila na pole blata.
Náraz kopijou ohromnou rýchlosťou mohol preraziť aj ten najsilnejší pancier
Narážame na útok kavalérie, kde bol rozhodujúcim faktorom pri stretnutí dobre umiestnený a načasovaný útok. Hlavnú úlohu zohrávala rýchlosť koňa, pevnosť úderu a teda i presnosť. Samozrejmosťou jazdcov na koni boli kopije s ostrými kovovými hrotmi.
Tieto zbrane boli špeciálne navrhnuté tak, aby boli schopné prepichnúť brnenie. Existovala veľká pravdepodobnosť až istota, že pri tomto útoku príde protivník o život.
Extrémne obmedzené videnie
Helmy, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou brnenia naozaj spĺňali svoju úlohu a chránili lebku nositeľa pred mnohými útokmi. Bolo to však za istú cenu, a to úplnej straty periférneho videnia. Preto sa v boji objavovali i útoky zozadu, kedy človek nemal šancu.
Našťastie sa vymyslel spôsob vojenskej formácie, ktorá fungovala pomerne spoľahlivo.
