Jednotlivci alebo aj celé rodiny, ktoré prekypujú bohatstvom majú tendenciu žiť veľmi márnivým spôsobom života. Aspoň tak to môže pripadať nám, bežným smrteľníkom. Je to tak v súčasnosti (stačí sa prejsť po hocijakom meste a nájdete aspoň jednu vilu, pri ktorej nechápete, kde na to majitelia vzali peniaze) a bolo to tak aj v minulosti.
Z podobných honosných budov obývaných počas histórie sa stali aspoň múzea prístupné verejnosti. Máme tak možnosť nazrieť do života ľudí z minulosti. Poznáte aj vy tie honosné kaštiele, kde je takmer všetko zo zlata? Viete si predstaviť koľko peňazí daný ľudia museli mať? Dnes by sa určite radili k 1% menšine bohatých.
Posteľné prádlo menili dvakrát denne a oblečenie aspoň trikrát
Častá forma excesu medzi veľmi bohatými súvisela s predvádzaním veľkého množstva dôkladne prepracovaných odevov, s čím súvisel aj veľký počet zamestnaných sluhov, ktorí vykonávali občas naozaj zvláštne úkony. Napríklad museli svojho pána preobliekať najmenej trikrát za deň – pred raňajkami, obedom a večerou. Ak si majiteľ naplánoval jazdu ma koni alebo poľovačku, opäť musel byť prezlečený!
Nakoľko si tiež nie zriedka členovia rodiny v rôznych časoch dňa šli zdriemnuť, bolo dôležité, aby mali vždy čistú bielizeň, preto sa menila aj dvakrát za deň. Dôležité je tiež povedať, že pracovný personál nepoznal práčku ani sušičku.
Veľký dopyt žien po perí z volavky žltoprstej im takmer spôsobil vyhynutie
Možné vyhynutie jedného z najkrajších zvierat na svete rozhodne nemohlo stáť v ceste móde a vkusu tamojších dám, ktoré boli priam očarené jemným perím tohto vtáka – konkrétne tým, ktoré im rástlo v období rozmnožovania (to bolo totiž najjemnejšie). Z tohto dôvodu boli vtáky odchytávané a zabíjané ešte skôr ako stihli porodiť.
Kde všade ženy využívali ich pierka? Ako súčasť klobúkov, šiat, ale aj vejárov. Našťastie sa našli aj ženy so záujmom o prírodu, ktoré vyhlásil kampaň na ich záchranu. V roku 1913 ich lov zakázali.
Stolovanie netradične – na koni
Väčšina jedál bola podávaná klasicky vo vnútri, no existovali aj výnimky. Platilo totiž, že čím výstrednejšie, prepracovanejšie a drahšie, tým väčší úspech to malo. Preto sa občas stolovalo aj na koni. Niektorí hostia to ale považovali za najhoršiu formu mučenia. Predsa len, viete si to predstaviť? Nemožné to isto nie je, ale ani pohodlné.
Štandardom boli kostýmové plesy a tematické večierky
Niektorí ľudia sú bohatí až do takej miery, že už nevedia, čo majú s peniazmi robiť. Snažia sa teda nájsť nové a nové spôsoby ako sa zabaviť a zároveň minúť peniaze. Skvelým spôsobom ako ukázať svoje bohatstvo, boli práve rôzne plesy a večierky.
Jeden z najslávnejších plesov svojej doby sa konal 26. marca 1883. Ľudia, ktorí sa ho zúčastnili, mali na mieru vyrobené kostýmy z rôznych krajín Európy. Dom bol vyzdobený v strieborných a zlatých tónoch a na každom poschodí bolo neskutočne veľa farebných kvetov. Jedno poschodie dokonca pripomínalo botanickú záhradu osvetlenú japonskými lampášmi. Bolo to naozaj okazalé a absolútne márnivé.
