V najtemnejších hlbinách morí a oceánov žijú živočíchy, o ktorých sa bežným ľuďom ani len nesníva. O niektorých z nich máme aspoň základné informácie, no otázkou je koľko tam žije takých, ktorých existencia nám nie je známa. Čo takto pozrieť sa na žraloky? Záhadné tvory, nad ktorými sa dá žasnúť minimálne jeden celý deň! Poznáme veľa druhov, no len pár je najznámejších. Aj keď o nich veľa ľudí nemá dobrú mienku, vo svojej podstate sú to extrémne zraniteľné tvory. Ich populácie sa totiž každým rokom zmenšujú, k čomu prirodzene prispieva aj človek. Ďalším problémov je ale aj takzvané okysľovanie oceánov, ktoré poškodzuje šupiny žralokov, čím sa stávajú zraniteľnejšími a náchylnejšími na ochorenia. Preto sa stávajú nielen vzácnymi, ale aj ohrozenými druhmi, ktoré si zaslúžia našu pozornosť.
Rozhodli sme sa zamerať na menej “tradičné” druhy žralokov, ktoré sú súčasťou našich oceánov, a sme zvedaví koľko z nich vám bude známych. Pripravte sa na kopu zaujímavých informácií. Tieto jedince totiž patria k tým najfascinujúcejším.
Žralok veľkoústy
Objavený bol v roku 1976, pričom od tohto roku bol pozorovaný iba 69 krát. Spôsobené to môže byť tým, že je vzácny a žije len vo veľkých hĺbkach trópov. Živí sa planktónom, ktorý „nasáva” do veľkých úst, ktoré tvoria približne jednu tretinu jeho tela, ktoré je dlhé približne 5 metrov.
Hydrolagus novaezealandiae
V tomto prípade ide prakticky o typ chiméry, čo je samostatná skupina, ktorá sa oddelila od žralokov. Túto jedinečnú chiméru by ste mohli nájsť vo vodách Austrália a Nového Zélandu, pričom prvýkrát bola zaznamenaná len náhodou počas hlbokomorského prieskumu.
Extrémne zaujímavý je samec tohto druhu, ktorý má na hlave zatiahnuteľný pohlavný orgán.
Žralok Owstonov
Ďalší žralok, ktorý sa prirodzene vyskytuje vo veľkých hĺbkach, takže naraziť na neho je veľkou zvláštnosťou. Jeho história má hlboké korene a údajne siaha do minulosti až do 125 miliónov rokov, vďaka čomu si vyslúžil prezývku – živá fosília.
Jeho prednosťou je jeho predná časť hlavy “rypák” a takisto zvláštne vyčnievajúca mozgová časť hlavy, ktorá údajne obsahuje takzvané Lorenziniho ampulky, ktoré figurujú ako zmyslový orgán – na základe elektrického poľa dokážu s pomerne veľkou presnosťou definovať blížiacu sa korisť.
Heterodontus francisci
Domovom tohto žraloka sú tichomorské subtropické vody Ameriky, pričom sa vyskytuje v prostredí medzi riasami. Loví mäkkýše alebo menšie ľahko uloviteľné rybky. Zaujímavý je jeho obranný mechanizmus, kedy v prípade, že zacíti nebezpečenstvo, ohne telo do tvaru písmena “U”, dokáže “nasať” vodu, čím sa výrazne zväčší a aj jeho prípadné uhryznutie má oveľa väčší stisk a je nebezpečnejšie. Zároveň má aj schopnosť biofluorescencie, čo znamená, že po ožiarení UV svetlom žiari zelenou farbou.
Žralok tmavý
Vyskytuje sa na pomerne veľkej časti zemegule. Ide o vrcholového predátora, čo znamená, že je na vrchole oceánskeho potravinového reťazca. Avšak, jeho populácia od 70.rokov minulého storočia klesla o 80-85% v dôsledku vysokej hodnoty jeho plutiev, ktoré sa používajú na výrobu, pre niektorých veľmi obľúbenej polievky. Využívajú sa aj ďalšie časti ako je mäso, koža alebo olej z pečene.
Ľudia sa ho tak trochu obávajú, pretože má najsilnejší stisk spomedzi všetkých žralokov.
