Ľudia a zvieratá sú spätí už odjakživa. A nie je pravda, že by pre nás boli len zdrojom obživy, existuje milión ďalších spôsobov, ktorými sú nám nápomocní. V skutočnosti, nebyť zvierat, ľudia by nenapredovali v pokroku tak rýchlo a výrazne. V neposlednom rade by sme nemali skvelých spoločníkov do nečasu ako je to v prípade psov, mačiek alebo vtákov. Náš život by bol v mnohom náročnejší.
Každý si vie predstaviť kravu, ktorú podojíme a získame mlieko alebo sliepku, ktorá nám znesie vajcia, či mačky, ktoré nám budú robiť spoločnosť. Naozaj, využitie zvierat je veľmi rozsiahle a všestranné, ale čo keby sme sa teraz pozreli na tie menej časté využitia – spôsob, akým zvieratá tak trochu prepisovali a do veľkej miery dotvárali históriu.
Mravce zašívali otvorené rany
Predtým ako sa návšteva lekára s otvorenou ranou stala bežnou prácou, isté staroveké kmene vo východnej Afrike a Južnej Amerike používali živé mravce – konkrétne z rodu Dorylus alebo Eciton. Boli pomerne agresívne a častokrát hrýzli – vtedy stačilo podržať ranu uzavretú a nechať mravcov hrýzť – telo sa oddelilo a hlavička držala ranu pohromade. Jediná nevýhoda tejto pomerne rýchlej a nie až tak bolestivej metódy je fakt, že tu hrozilo riziko vzniku infekcie, na čo bolo treba dávať pozor.
Psy umožnili lekárom zachraňovať ľudí s chorým srdcom
Na začiatku 19.storočia ešte nebola medicína v tak pokročilom štádiu, aby lekári dokázali vyliečiť alebo vôbec liečiť či operovať človeka chorého na srdce. Niekde sa však začať muselo – a tu prišli na rad psy, na ktorých chirurgovia skúšali a testovali svoje teórie. Ich hlavným cieľom bolo naučiť sa ako „opraviť“ chlopne vo vnútri srdca. V roku 1923 bola vykonaná prvá úspešná operácia srdca na 12-ročnom dievčati v kóme, ktoré žilo ďalšie štyri roky, kým nakoniec nezomrelo na zápal pľúc. Ale pokrok to bol obrovský.
Rybárik riečny stál za zdokonalením Shinkansenu
Kto by to bol povedať, že za zdokonalením jedného z najrýchlejších vlakov na svete budú zodpovedať práve vtáky. Hovoríme o japonskom Shinkansene, ktorého rýchlosť bola taká ohromná, že pri výjazde z tunelu vydával hlasné a silné dunenie, ktoré cestujúci označili za nepríjemné. A tu prišiel na rad rybárik riečny a jeho jedinečný spôsob lovu. Celé to stálo na zmene tvaru prednej časti guľového vlaku, aby vyzeral takmer identicky s hlavou rybárika. Tento nápad nielenže odstránil problém, ale spôsobil, že vlak sa stal o 10 % rýchlejším a o 15 % úspornejším.
Používali sa mŕtve zvieratá s cieľom kontaminovať vodu nepriateľa
Znie to naozaj bizarne a kruto a presne také to aj je. Peržania, Gréci a Rimania od roku 300 pred Kristom využívali telá mŕtvych zvierat tak, že ich hádzali do studní s cieľom kontaminovať vodu nepriateľa, a tak ho otráviť. Okrem toho používali aj jedovaté rastliny ako koreň mandragory alebo kulčibu dávivú. A práve to boli jedny z prvých chemických spôsobov otravy a likvidácie.
Paviány dovádzali ľudí k zdroju pitnej vody
Asi si viete predstaviť, aké ťažké je zorientovať sa v púšti a nájsť zdroj vody – práve preto sa kedysi používali paviány, na ktorých sa v tomto dalo spoľahnúť. Úplne stačilo ponúknuť im akúkoľvek potravinu s vysokým obsahom soli, ktorú prijali a potom ich nasledovať. Zaručene vás doviedli k vode.
Kanáriky oznámia baníkom, keď je koncentrácia CO príliš vysoká
Už od roku 1911 sa kanáriky používali v uhoľných baniach na detekciu oxidu uhoľnatého. Práve preto, že zachraňovali životy ľudí s nimi bolo zaobchádzané veľmi pekne, minimálne tak, akoby sa jednalo o domácich miláčikov. Baníci si jednoducho vzali kanárikov v klietke so sebou do bane a akonáhle zostali ticho a boli malátni, bolo to dostatočným varovaním. Kanáriky sú veľmi citlivé na obsah plynov v atmosfére, takže ak nejakí z nich dokonca uhynul, bolo to znamenie, že baníci majú okamžite opustiť pracovisko.
Nakoľko sa ale jednalo o pomerne nehumánnu prax, v roku 1986 boli kanáriky nahradené elektrickými detektormi.
