Čínski cisári boli okrem iného známy aj tým, že hľadali spôsob, ako sa stať nesmrteľným. To bol aj dôvod, prečo vyrábali a pili rôzne elixíry, ktoré mali ich život predĺžiť. Ale ako ďaleko boli až ochotní zájsť, aby si svoj pobyt na Zemi predĺžili?
Čchin Š’-chuang-ti
Prvý čínsky cisár Čchin Š’-chuang-ti bol posadnutý nesmrteľnosťou. Venoval celé roky snahe vyrobiť elixír nesmrteľnosti. To čo však urobil ho paradoxne o život pripravilo – išlo totiž o elixír, ktorého súčasťou bola i toxická ortuť. Zomrel vo veku 40 rokov.
Ešte predtým ale nariadil rôznym učňom a mágom, aby sa tiež podujali na hľadaní. Niektorí sa ospravedlnili, no našiel sa aj taký, ktorý cisárovi poslal bylinu, ktorá mu mala nesmrteľnosť zaručiť. Kúzelník sa zase rozhodol nájsť ostrov nesmrteľných, známy ako Penglai (v skutočnosti cisára oklamal, zažiadal si peniaze na loď a 6 tisíc panien a už sa nikdy nevrátil).
Po náhlej smrti cisára sa viacerí pokúšali všetko utajiť, no len čo sa správa rozšírila viedlo to k občianskemu konfliktu, ktorý ukončil dynastiu Čchin. Čchin Š’-chuang-ti sa zaviazal založiť dynastiu, ktorá mala trvať 10 000 generácií. Namiesto toho bola jeho dynastia zničená jeho vlastným hľadaním nesmrteľnosti.
A prečo chcel žiť večne? Chcel sa tým priblížiť bohom.
Je iróniou, že mnohé elixíry nesmrteľnosti obsahovali toxické zložky ako ortuť alebo síra, a tak namiesto toho, aby život predlžovali, ho nie zriedka ukončili, príkladom je aj cisár Wuzong, Jiajing alebo Yongzheng.
Jadeit, ortuť a arzén boli kľúčovými zložkami elixírov nesmrteľnosti
Napríklad taký nefrit či ortuť mali zastavovať telesné starnutie, čo bol dôležitý prvý krok. V dynastii Zhou sa cisári očisťovali prijímaním jadeitu. Ten sa dokomca používal aj pri mŕtvolach, kedy sa ako zátka použil do uší, nosa, úst alebo konečníka, aby chránili ducha človeka.
Okrem jadeitu sa používala aj ortuť, ktorú považovali za elixír mladosti alebo arzén. Všetky zložky ale sú aj v minimálnych množstvách pomerne silno jedovaté.
Šesť cisárov z dynastie Tang zahynulo po požití elixírov nesmrteľnosti
Opäť za to mohli elixíry pripravené alchymistami za použitia ortuti a síry. Do nemilosti upadli až okolo roku 905, keď sa dynastia Tang skončila. Už sa naďalej nedali ignorovať prípady, kedy elixíry namiesto večného života na zemi prinášali život posmrtný. Namiesto toho sa cisári začali zaoberať “vnútornou alchýmiou”.
Začali praktizovať mnohokrát naozaj prísne pôsty, čo so sebou prinieslo ďalšie nebezpečenstvo.
Nesmrteľnosť sľubovali huby aj broskyne
Slávna a dobre známa čínska medicína propagovala aj lingzhi, čiže „hubu nesmrteľnosti“. Pravidelným jedením tejto huby, ako sľubovali čínske texty, sa mal človek dočkať večného života.
Takisto verili aj broskyniam – ich konzumácia mala konzumentovi predĺžiť život. Mohli to však byť broskyne iba z jedného jediného sadu, ktorý patril jednej bohyne a toto ovocie tu malo dozrievať aj tisíc rokov.
Hľadanie nesmrteľnosti viedlo väčšinou k jeho predčasnej strate
Ako to už tak v živote býva, čím viac sa niečomu snažíme vyhnúť, tým viac to priťahujeme – ide teda o akýsi nepísaný zákon príťažlivosti. Takže namiesto toho, aby cisári hľadali spôsoby ako žiť dlhšie, sa možno mali viac snažiť žiť lepšie.
