Spravodlivosť by mala byť pevným pilierom každého právneho systému, no žiaľ, nie vždy je to tak. Existuje mnoho prípadov, kedy ľudia boli neprávom obvinení z trestných činov, ktoré v skutočnosti nespáchali. Tragickou skutočnosť je, že mnohí z nich si museli odsedieť roky vo väzení, zbavení slobody a dôstojnosti.
V predchádzjúcej časti sme vám priniesli niekoľko príbehov ľudí, ktorí boli nepravom odsúdení, a v tomto článok vám prinesieme príbehy ďalších šiestich ľudí, ktorí boli obeťami systémového omylu a nespravodlivosti. Títo nevinní jednotlivci boli neprávom odsúdení a zavretí za mreže, zatiaľ čo skutoční páchatelia zostali na slobode. Ich príbehy sú strhujúce, inšpirujúce a dôkazom toho, že právne chyby môžu mať hrozivé následky.
1.Suzanne Johnson (odsedela si 21 rokov)
24. júna 1997 sa Suzanne Johnson starala o Jasmine Miller, ktorá mala v tom čase len šesť mesiacov. Malá Jasmine spadla z vysokej stoličky, no spočiatku vyzerala, že je v poriadku. Asi po hodine však začala vracať a nereagovala. Suzanne konala rýchlo, zavolala 911 a vykonala CPR, kým neprišli záchranári, ale Jasmine neprežila. Obhliadajúci lekár zistil, že smrť Jasmine bola spôsobená ťažkým trasením a traumatickými poraneniami hlavy.
30. apríla 1999 bola Suzanne Johnson uznaná vinnou z napadnutia, vedúceho k smrti a bol odsúdená na 25 rokov až doživotie. Od jej uväznenia však došlo k pokroku vo vedeckom chápaní syndrómu traseného dieťaťa a neúmyselnej traumy. Názory zastávané počas jej súdneho procesu boli v poslednom čase do značnej miery zavrhnuté. V marci 2020 guvernér Newsom vyhovel žiadosti Suzanne Johnson o milosť, pričom uznal rozvíjajúce sa chápanie prípadu a meniace sa perspektívy syndrómu traseného dieťaťa.
2. Larry Mayes (odsedel si 21 rokov)
5. októbra 1980 dvaja muži vykonali lúpež a brutálne znásilnili úradníčku v Indiane. Na základe informácií, ktoré poskytol informátor, úrady označili za páchateľov Mikea Deneala a Larryho Mayesa, obaja vo veku 30 rokov. Počas vyšetrovania polícia usporiadala zostavu, ktorá obsahovala Mayesovu fotografiu, a úradník ho jednoznačne identifikoval ako jednu z dvoch osôb, ktoré ju okradli a napadli. V dôsledku toho Mayes čelil obvineniam zo znásilnenia, lúpeže a únosu.
Po súdnom procese bol Mayes uznaný vinným a odsúdený na 80 rokov väzenia. Jeho tvrdenia o nevine však pretrvávali celé roky. Napokon, v roku 2001 sa objavil pokrok v technológii testovania DNA, ktorý jednoznačne vylúčil Mayesa ako zdroj biologických dôkazov nájdených v súprave na znásilnenie. Následne bol Mayes v decembri 2001 prepustený na slobodu po tom, čo boli stiahnuté všetky obvinenia proti nemu.
3. William Barnhouse (odsedel si 25 rokov)
21. apríla 1992 bola za opustenou budovou v Muncie v Indiane brutálne znásilnená mladá žena, len 22-ročná. Na základe popisu obete zatkla podozrivého Williama Barnhousea. Barnhouse bol potom privedený na miesto činu ho obeť označila za svojho útočníka. Počas súdneho procesu, ktorý nasledoval, sa obžaloba spoliehala na dôkazy DNA získané z miesta činu a prezentovala ich ako tichého svedka proti Barnhouseovi. Tento dôkaz s ním však nebolo možné definitívne spájať. Napriek úsiliu obhajoby objasniť Barnhousov celoživotný boj s duševnou chorobou, verdikt ho uznal vinným. Bol odsúdený na neuveriteľných 80 rokov za mrežami.
V roku 2016 nové testy DNA vylúčili Barnhouse ako zdroj DNA nájdenej na mieste činu a všetky obvinenia proti nemu boli zrušené.
4. Jerry Miller (odsedel si 25 rokov)
16. septembra 1981 bola v centre Chicaga bruálne znásilnená žena. Napriek traume, ktorú prežila, spolupracovala s úradmi, čo im umožnilo vytvoriť náčrt podozrivého. Jeden dôstojník narazil na kompozitnú kresbu a spomenul si, že videl Jerryho Millera niekoľko dní pred zločinom, ako sa pozerá do okna zaparkovaného auta. Na základe tejto spomienky bol Miller zadržaný. Počas hospitalizácie, ani počas procesu, však obeť nedokázala jednoznačne identifikovať Millera ako svojho útočníka.
Napriek tomu bol Miller 1. októbra 1982 odsúdený za znásilnenie, lúpež a únos. V roku 2005 pokrok v testovaní DNA poskytol rozhodujúci dôkaz, ktorý vylúčil Millera ako páchateľa. Týmto víťazstvom sa Jerry Miller stal 200. osobou, ktorá bola v Spojených štátoch zbavená viny prostredníctvom dôkazov DNA.
5. Clifford Jones (odsedel si 30 rokov)
V júni 1980 žena súhlasila, že sa stretne s mužom kvôli sexu v bytovom komplexe na Manhattane, ale nakoniec si to rozmyslela. Muž ju znásilnil a potom na schodisku zavraždil jedného z obyvateľov budovy. O štyri mesiace neskôr obeť identifikovala Clifforda Jonesa v zostave fotografií. Hoci sa žena priznala k užívaniu drog a keď identifikovala Jonesa, bola pod vplyvom omamných látok, bol zatknutý a odsúdený výlučne na základe svedectva tejto ženy.
Až v roku 2008, keď sa preskúmali dôkazy DNA z miesta činu, Clifford Jones bol definitívne vylúčený ako páchateľ. Napokon mu v decembri 2014 po dlhom právnom boji newyorský odvolací súd umožnil výsluch. V roku 2017 Clifford Jones podal žalobu o občianskych právach. Nakoniec mu bolo udelené vyrovnanie vo výške 12,6 milióna dolárov, čím uznali nespravodlivosť, ktorú v priebehu rokov znášal.
6. Keith Allan Harward (odsedel si 33 rokov)
V roku 2015 bol Keith Allen Harward prepustený z nápravného centra Nottoway po tom, čo dôkazy DNA preukázali, že je nevinný v prípade vraždy a znásilnenia z roku 1982 v Newport News vo Virgínii. Napriek tomu, že sa nachádzal blízko miesta činu ako námorník, jediná identifikácia proti nemu pochádzala od bezpečnostného dôstojníka, ktorý videl niekoho v zakrvavenej uniforme vchádzať do doku. Prípad obžaloby a Harwardovo odsúdenie sa do značnej miery opierali o jedno svedectvo. Dôkazy DNA nakoniec skutočne odhalili, že spermie nájdené na mieste činu patrili jednému z Harwardových bývalých kolegov z lode, ktorí zomreli.
