Pre mnohých ľudí slovo „gejša“ evokuje obraz žien s bielym líčením, čiernymi vlasmi upravenými do zložitého účesu a s tradičným kimonom v pestrých farbách. Často sa však nesprávne spája so sexuálnou prácou, čo pramení z rokov nesprávneho pochopenia a sexualizácie západnými médiami. Hoci gejše v minulosti pôsobili v oblastiach potešenia a mohli byť zapojené do sexuálnej práce, sú predovšetkým umelkyne a zabávačky, ktorých umenie je zakorenené v tradícii a kultúre.
Od roku 2021 Japonsko čelí výzvam spojeným s prudkým nárastom turistov, pričom v roku 2023 krajinu navštívilo približne 25 miliónov návštevníkov. V prvej polovici roku 2024 to bolo už 11,6 milióna turistov, pričom mnohí z nich smerovali do Kjóta, druhého najobľúbenejšieho miesta po Tokiu. Kjóto, známe svojou kultúrou a gejšami, je pre turistov veľkým lákadlom, no práve kvôli ním dochádza k častému porušovaniu miestnej etikety a pravidiel, najmä v okrese Gion, kde gejše žijú a pracujú.
Následkom tohto nevhodného správania sa obyvatelia a gejše v Gione sťažovali na turistov, ktorí ich fotografovali bez povolenia a narúšali ich súkromie. Miestna vláda preto zaviedla začiatkom roka 2024 zákaz vstupu turistov do niektorých oblastí. Porušenie zákazu môže viesť k pokutám až do výšky 10 000 jenov (približne 62 EUR).
Chápanie gejše v modernej dobe
V súčasnosti je gejša vnímaná ako symbol japonského umenia a zábavy. Prvý znak v slove gejša, „gei“, znamená umenie a výkon. Gejše sú vyučené v rôznych umeleckých disciplínach, ako je tanec, hudba a čajový obrad. Historicky boli prvými gejšami muži, ktorí v Ede (dnešné Tokio) bavili hostí na rôznych podujatiach. V niektorých častiach Japonska sa pre gejše používa iný názov – napríklad v Kjóte sa nazývajú geiko.
Gejše nie sú iba zábavné hostiteľky, ale sú aj nositeľkami tradičného japonského umenia, ktoré sa odovzdáva z generácie na generáciu. Ich výrazný biely make-up je spoločný aj pre iné japonské divadelné formy, ako je kabuki či Nó.
Život a výcvik gejše
Stať sa gejšou nie je jednoduché. Mladé dievčatá začínajú svoj výcvik ako maiko, ktorý trvá takmer desať rokov. Počas tohto obdobia sa učia tanec, spev, hudbu a rôzne iné umelecké disciplíny. Maiko, ktoré sú často vo veku od 15 do 20 rokov, sa po úspešnom absolvovaní výcviku stávajú plnohodnotnými gejšami. Tento tradičný spôsob života je však ohrozený zmenšujúcim sa záujmom mladých ľudí, čo viedlo k poklesu počtu gejší v Kjóte. V roku 2021 tam bolo len 161 gejí a 68 maiko.
Reakcia na turistický nátlak
Kjóto, ako centrum gejší, zahŕňa päť okresov, kde sa gejše starajú o svojich hostí v tradičných čajovniach a iných zariadeniach. Tieto miesta sú dôležité nielen pre kultúrnu tradíciu, ale aj pre miestnu ekonomiku, ktorá závisí od remeselníkov a ďalších služieb potrebných na udržanie tradičného štýlu života a práce gejší.
Turisti, ktorí nepoznajú miestne pravidlá, však často narušujú bežný život obyvateľov Kjóta. Spisovateľka a odborníčka na cestovný ruch Florentyna Leow, ktorá žije v Kjóte, hovorí, že po pandémii došlo k výraznému nárastu počtu turistov a s tým aj k nárastu neúctivého správania, ako sú nevyžiadané fotografie a videá.
Hoci zákaz turistov v Gione môže pôsobiť prísne, nie je to prvýkrát, čo sa pokúša obmedziť prístup k gejšám a ich prostrediu. Niektoré čajovne majú napríklad zavedený systém odporúčaní, kde nový zákazník môže vstúpiť len na pozvanie stáleho zákazníka.
Problémom tohto zákazu je však jeho uplatňovanie, pretože rozlíšenie medzi domácimi a zahraničnými turistami môže byť náročné. Navyše, zákaz môže neúmyselne postihnúť aj nejaponských obyvateľov Kjóta, ktorí majú právo vykonávať svoje legitímne činnosti.
Celkovo tento zákaz poukazuje na rastúci problém nadmerného turizmu a potrebu ochrany tradičných kultúrnych oblastí, no jeho riešenie je zložité a vyžaduje si premyslenejší prístup, ktorý bude rešpektovať miestnu kultúru aj potreby obyvateľov.
