Stredoveká katolícka cirkev bola zmesou korupcie, presviedčania a vyvolávania strachu. Existuje veľké množstvo historických faktov, ktoré veľa ľudí odmieta a vníma ich ako jedno veľké klamstvo. Treba však dávať pozor – niekedy zlé jazyky prikrášlia pravdu, len aby vznikla senzácia.
Stredovek bol naozaj temným čiernym obdobím histórie a platí to aj pre pôsobenie Cirkvi, ktorá využívala pomerne veľkú negramotmosť ľudí v kombinácii s ich poverčivosťou. To im umožnilo celkom úspešne s nimi manipulovať. Je to poburujúce, ale taká je história.
Cirkev mala v Európe veľkú moc, ktorú si aj chcela za každú cenu udržať. Poďme sa spoločne pozrieť na čierne praktiky, ktoré rozhodne nemali s Bohom a jeho kázaním nič spoločné.
Ak dáte dieťa Cirkvi, zachránite sa pred očistcom
Veriaci v stredoveku pociťovali veľký strach a úzkosť už len pri predstave, že by ich duša mala po smrti skončiť v očistci. Aby sa mu vyhli, navštevovali kostol a bohoslužby, venovali peniaze, stále však existovala ešte väčšia obeta – darovať dieťa Cirkvi!
Keďže kňazi, mníšky aj mnísi museli dodržiavať celibát, potrebovali nájsť spôsob ako rozširovať svoje rády a úplne najideálnejšie pre nich bolo získať ešte deti, aby ich mohli formovať na svoj obraz. Nakoľko bolo medzi chudobnými ľuďmi úplne bežné, že mali viac detí ako dokázali uživiť, celkom ochotne darovali dieťa Cirkvi – zostala ovca celá, aj vlk sýty, ako sa hovorí.
Ako to vnímali deti? Na jednej strane boli radi, že mali miesto na spanie a teplé jedlo, no mnohé sa stávali obeťami cirkevných predstaviteľov a to rôznymi spôsobmi. Nakoniec ani “kariéra” po stopách Boha, sa každému nemusela páčiť.
Plačúce a krvácajúce sochy využívali ako varovanie
Dnešný človek by hneď pochopil, že ide o podvod a obyčajnú manipuláciu. V minulosti sa však ľudia oveľa viac báli. A tak, keď sa objavili správy o sochách, ktoré plakali alebo im z rán vytekala krv, zľakli sa! Cirkevní predstavitelia im narozprávali, že ide o správu od Boha, aby sa ľudia kajali a poslušne vykonávali Božiu vôľu prezentovanú Cirkvou.
Veriaci sa mohli z očistca či samotného pekla vykúpiť
Áno, počas stredoveku bolo naozaj možné kúpiť si od Cirkvi odpustenie. Nech ste vykonali akýkoľvek hanebný hriech za správnu sumu peňazí vám bol opustený. Vyhovovalo to bohatým, ktorí sa takýmto spôsobom mohli zbavovať aj posledných kúskov pocitu previnenia, a taktiež to vyhovovalo cirkevným predstaviteľom, ktorí touto cestou získali ohromné kopy zlata a striebra. Úplne do neba volajúceho je, že na vymáhanie peňazí využívali aj citové vydieranie – presviedčali ľudí, aby svojich najbližších – rodičov, či starých rodičov – nenechali trpieť tam, kde bude len plač a škrípanie zubami.
Na stenách svätyne sa vynímali desivé obrazy posledného súdu
Obrazy „Posledného súdu“, konca sveta alebo „Maľby osudu“ – kde sa veriaci radovali s Bohom v nebi, zatiaľ čo hriešnici sa varili v ohnivom jazere – boli v stredoveku veľmi populárne.
Umiestnené boli na dobre viditeľných miestach, napríklad nad dverami kostola, kde strašili ľudí a nútili ich k slepej poslušnosti. Rovnako hrôzostrašné boli aj výjavy hriešnikov zvíjajúcich sa v pekle vo vnútri kostola pri oltári. Nájsť ste tu mohli aj mučeníkov.
