V rozsiahlej mozaike sveta prírody nás zvieratá neprestávajú udivovať svojimi pozoruhodnými adaptáciami a správaním. Od hlbín oceánov až po najvyššie vrcholy hôr je živočíšna ríša plná podmanivých príbehov, ktoré spochybňujú naše chápanie toho, čo znamená byť nažive. Aj keď si možno myslíme, že ich dobre poznáme, sú chvíle, keď zvieratá odhalia nečakané správanie, ktoré nás necháva v úžase.
Ryby, ktoré lovia vtáky
V roku 2014 skupina výskumníkov v Južnej Afrike videla, ako tigrovaná ryba vyskočila z jazera a chytila lastovičku v lete. Všetko sa to udialo tak rýchlo, že si najprv neboli istí, čo videli. Ukázalo sa, že to bolo vôbec prvé potvrdené pozorovanie sladkovodnej ryby, ktorá vo vzduchu ulovila vtáka. A nebolo to posledné pozorovanie. Predtým, ako odišli, videl tím každý deň až 20 takýchto zásahov. Neoficiálne správy boli správne: ryby loviace vtáky sú v regióne bežné, len nie sú až tak dobre preskúmané.
Stáva sa to aj inde. Ďalším druhom, ktorý loví vtáky, je „lietajúca ryba“, ktorá loví nielen vtáky, ale aj netopiere v amazonskom dažďovom pralese.
Ryby šplhajúce po stromoch
Najnovším objavom vedcov je, že niektoré druhy rýb dokážu liezť aj po stromoch. „Dusky-gilled“ a „slender mudskippers“ sú dva z druhov lezúcich po stromoch. Podľa výskumníkov využívajú kombináciu sania, trenia a slimákovitých výlučkov, ako aj svoje plutvy, aby sa dostali vertikálne hore po kmeňoch stromov.
Ešte prekvapujúcejší bol však ich pohyb po vode. Záznamy „dusky-gilled“ na Jáve odhalili, že skáče z vertikálnych sklonov, ako sú korene mangrovníkov, na vodu a potom z vody na iný vertikálny sklon na súši.
Včely, ktoré zaživa upečú sršne
Žihadlo nie je jediný samovražedný útok, ktorý včely nasadzujú. Keď sršeň zaútočí na včely, stovky včelích robotníc sa zhrnú do klbka okolo votrelca, aby ho zaživa upiekli svojím telesným teplom. Toto správanie bolo prekvapivo zdokumentované až v roku 1995, keď ho podrobne skúmali v Japonsku.Rýchlym vibrovaním krídiel po dobu až pol hodiny sú včely schopné dosiahnuť teplotu 46 stupňov Celzia, čo stačí na usmrtenie chyteného sršňa.
Ale hoci je to tesne pod bodom upečenia včiel, zdá sa, že znižuje dĺžku ich života.
Kráčajúce netopiere
Hoci ide o cicavce, netopiere sa tak dôkladne prispôsobili letu, že ich „nohy“ im neumožňujú chodiť. Dokonca aj plazenie sa po zemi je námaha. Z 1 110 druhov netopierov ovládajú skutočnú chôdzu len dva. Pre netopiera upíra je chôdza životne dôležitá. Po pristátí v blízkosti spiacej koristi sa musí nenápadne priplaziť, aby sa nakrmil jej krvou. Jeden druh netopiera upíra dokáže dokonca bežať.
Menej známy je netopier hrabáč z Nového Zélandu. V skutočnosti je tento druh tak dobre prispôsobený na chôdzu, že 40 % svojho času trávi hľadaním potravy na zemi.
Lietajúce chobotnice
Často si ich mýlia s lietajúcimi rybami, ale známych je najmenej šesť druhov lietajúcich chobotníc. Ale keďže ich vidieť v akcii ťažko, vedci sa nemajú čoho chytiť. Väčšina správ pochádza od námorníkov, ktorí ich našli ráno na palube. Morská biologička Silvia Maciá však mala šťastie. Na dovolenke v roku 2001 videla, ako chobotnica z karibského útesu – znepokojená hlukom jej lode – vystrelila z vody a oblúkom preletela vzduchom. Maciá odhadla, že dosiahla výšku dva metre a prekonala vzdialenosť desať metrov (50-násobok svojej dĺžky). Nebol to však len obyčajný skok. Chobotnica „počas letu vo vzduchu rozprestrela chápadlá“, čím riadila svoj let. Ako neskôr spolu s manželom napísali v článku s ďalšími biológmi, „plachtenie“ je preň príliš pasívny termín; „let“ je vhodnejší, pretože naznačuje niečo aktívne“.
Niekedy ich dokonca videli lietať v kŕdľoch. Nevieme s istotou, prečo sa chobotnice dali na lietanie, ale pravdepodobne im to šetrí energiu pri úteku pred predátormi.