Aj ženy v 19. storočí sa radi pekne obliekali do rôzne zdobených farebných a mohutných šiat, k čomu ladili aj honosné účesy. Nič nemohli nechať na náhodu, iba žeby vlastný život. Šaty, ktoré v tom čase dominovali síce pôsobili romanticky, no zároveň boli aj takou malou časovanou bombou. Materiál, z ktorých boli vyrobené v kombinácii s ich veľkosťou a otvoreným ohňom, s ktorým sa v domácnostiach bežne manipulovalo, to všetko predstavovalo obrovské riziko. Neverili by ste koľko žien prišlo kvôli vymenovanému o život. A to nejde o výmysel, ale realitu, ktorá priam mrazí.
Nech sa páči, predstavíme vám trend, ktorý pôsobí nevinne, no ako to už tak býva aj v živote, zdanie občas klame.
Napriek tisíckam úmrtí sa ženská móda nezmenila
Napriek tomu, že prípady uhorenia v súvislosti s mohutnými šatami žien, boli skutočné, nič sa na móde nezmenilo. Nikto nevzal preukázané nebezpečenstvo do úvahy. Pritom dokopy zomreli tisícky žien. Nepomohol ani článok uverejnený v uznávanom britskom časopise. Trendy boli skrátka mocnejšie ako nejaká hrozba. Pritom len za rok 1860 malo takýmto spôsobom zomrieť 3 tisíc žien.
Šaty boli vyrobené z extrémne horľavého materiálu
Väčšina šiat tej doby bola vyrobená z bavlny alebo iných tkanín, ktorým nechýbalo veľa, aby vzbĺkli. Niektoré spodničky boli dokonca vyrobené z konských vlasov. Veľakrát boli tiež šaty obohatené o čipku, ktorá vďaka svojej štruktúre horela jedna radosť. Toto boli dôvody, pre ktoré uhasiť horiace šaty nebolo vôbec jednoduché. Ženy nemali šancu včas sa z nich dostať.
Medzi ohrozenými skupinami žien boli aj baleríny
Aj keď nenosili typické krinolínové kruhové sukne, aj ich šaty boli vyrobené z horľavého materiálu ako je bavlnený mušelín, gáza a tarlatán. Vďaka tomu pôsobili baletky na pódiu ľahko, étericky a jemne, no na osvetlenie javiska sa často používali nebezpečné lampy, kde naozaj hrozilo, že pri zlom pohybe je o nešťastie postarané.
V roku 1862 balerína Emma Livry prišla do opery na skúšku. Doslala sa však príliš blízko k plynovej lampe, jej šaty začali horieť a tak behom krátkeho okamihu mohla prísť o život. Na pomoc jej hneď prišiel lekár, ktorú ju uhasil. Osem mesiacov bojovala v nemocnici, kým nezomrela na následky popálenin. Ani zďaleka nebola jedinou baletkou, ktorú čakal takýto krutý osud.
Nielenže boli nebezpečné, boli považované aj za hriešne
Avšak nie v zmysle, že by veľa odkrývali, práve naopak. Našli sa ľudia, ktorí ich využívali na protizákonné účely, napríklad na ukrytie a prepašovanie alkoholu, tabaku a častokrát aj pušného prachu. Zaujímavé je, že občas ženy pod sukňami skrývali aj jarabice alebo dokonca mužov. Tu vznikol odpor voči nim a myšlienka, že sú výsmechom kresťanskej viery a spoločenským zlom. Práve toto domnenie spôsobilo postupný ústup šiat, čím bolo zachránených veľa ženských životov.
