Modré zafíry sa kedysi prirovnávali k úlomkom oblohy, ktoré spadli na Zem. Nedávny výskum však odhalil, že tieto úžasné drahokamy pochádzajú z prekvapivého miesta. Nejde o hĺbku zemského plášťa ani spodnú kôru, ako sa donedávna predpokladalo. Ukázalo sa, že pochádzajú z hranice medzi zemskou kôrou a roztavenou magmou v plášti.
Zafíry drahokamovej kvality sa zvyčajne objavujú v riečnych usadeninách, ktoré prenášajú minerály ďaleko od ich zdroja. Kde však vznikajú? Axel Schmitt, vedec v oblasti geológie, uskutočnil prevratný výskum. Spolu s tímom sa zamerali na oblasť Eifel v západnom Nemecku. Toto sopečné pole formované milióny rokov poskytlo jedinečný pohľad na vznik zafíru, najmä preto, že je oveľa mladšie ako iné známe zdroje zafíru.
Zafíry sa skladajú z minerálu korund, ktorý je primárne tvorený hliníkom a kyslíkom. Okrem korundu v ňom možno nájsť stopové prvky, ako je železo, titán, kobalt, bór alebo kremík. Často však obsahujú aj drobné nedokonalosti, ktoré vznikli počas ich tvorby. Keď tieto nedokonalé zafírové zrná preskúmali, zistili, že vznikli pred menej ako 2,5 miliónmi rokov, počas záverečných fáz sopečnej činnosti v oblasti Eifel.
Zaujímavé je, že kyslíkové znaky v týchto zafíroch sa zhodovali so znakmi nájdenými v blízkych magmách. To naznačuje, že k tvorbe zafírov dochádza na kritickom rozhraní medzi kôrou a stúpajúcou magmou. Práve hĺbka magmy im umožnila presne určiť zónu tvorby zafíru, t. j. 5 – 7 kilometrov pod povrchom.
Schmittovou ďalšou ambíciou je odhaliť minerálne „odtlačky prstov“, ktoré by mohli odhaliť pôvod zafírov. Cieľom je vytvoriť etickejšie dodávateľské reťazce drahých kameňov. Aj keď zafíry nie sú také známe ako napríklad „krvavé diamanty“, ich ťažba môže vyvolávať vážne obavy o ľudské práva, najmä v rozvojových regiónoch s nedostatočnými predpismi.
