Predstavte si, že objavíte starodávnu čeľusť zapustenú vo svojej travertínovej podlahe. Presne to sa stalo istému človeku v Turecku, ktorý zdieľal svoj nález na Reddite. Tento muž, ktorý je povolaním zubár, okamžite rozpoznal, že v dlaždici je čeľusť. Bola to časť ľudskej čeľuste s piatimi zubmi uzavretými v leštenom povrchu dlaždice. Takýto nález vzbudil záujem vedcov a archeológov, ktorí sa začali pýtať: Komu patrila táto starodávna čeľusť? Ako skončila v dlaždici, a kde je zvyšok tela?
Našiel som dolnú čeľusť v travertínovej podlahe v dome
mojich rodičov od u/Kidipadeli75 vo fosíliách
Travertín, v ktorom sa čeľusť našla, sa tvorí v blízkosti prameňov, kde voda bohatá na uhličitan vápenatý vytvára vrstvy hornín. Tieto horniny môžu obklopiť rôzne organické materiály vrátane pozostatkov zvierat či ľudí. Travertínové vrstvy sa môžu hromadiť do veľkých útvarov, podobných tým, ktoré vidíme v Turecku, v provincii Denizli, odkiaľ pochádza aj kameň použitý v podlahe. Práve v tejto oblasti sa v roku 2002 našla časť lebky Homo erectus, ktorý žila pred 1,6 až 1,2 miliónmi rokov. Tento nález naznačuje, že región Turecka mohol byť dôležitým prechodným miestom pre ľudských predkov, ktorí migrovali z Afriky do Európy a Ázie.
Novo objavená čeľusť v travertínovej dlaždici ešte nebola podrobená podrobnému výskumu, ale jej potenciál na odhalenie ďalších informácií o ľudských predkoch je veľký. Prvým krokom bude zistiť vek tejto čeľuste. Na to vedci použijú metódu kozmogénneho nuklidového datovania, ktorá meria rádioaktívne izotopy v mineráloch, ktoré vznikajú vplyvom kozmického žiarenia. Tieto izotopy môžu prezradiť, ako dlho bola kosť vystavená povrchu Zeme.
Čeľusť obsahuje aj zuby, ktoré môžu poskytnúť ďalšie cenné informácie. Zuby sú ako časové kapsuly, ktoré uchovávajú stopy o živote jedinca – vrátane obdobia jeho narodenia, odstavenia či chorôb, ktorými trpel. Na povrchu zubov sa môže nachádzať zubný kameň, ktorý uchováva fosílne častice potravy, mikróby a chemické stopy tukov a bielkovín, čo všetko môže pomôcť vedcom lepšie pochopiť život tohto jedinca.
Ďalším krokom bude pokus o získanie DNA z čeľuste. Sekvenovanie DNA z fosílií pomohlo vedcom spojiť staroveké ľudské skupiny s modernými populáciami a študovať ich adaptácie, ako je imunita a metabolizmus. Avšak DNA sa neuchováva večne a jej prítomnosť závisí od podmienok, v ktorých bola fosília pochovaná. Tvorba travertínu v teplých prameňoch nemusí byť ideálnym prostredím pre zachovanie DNA, ale vedci plánujú experimentovať so zvieracími kosťami z rovnakého ložiska, aby zistili, či je DNA stále prítomná.
Je tu aj možnosť, že sa v travertíne nachádzajú ďalšie časti kostry. Väčšina fosílií hominidov pozostáva len z jednej časti alebo fragmentu kosti, no existuje šanca, že by sa mohla nájsť aj druhá polovica čeľuste, prípadne iné kosti. Tieto fragmenty mohli byť rozrezané na panely a použité na výrobu ďalších dlaždíc. Ak sa na ne však nikto nepozrie so znalosťami anatómie, môžu zostať nepoznané, aj keď sú zapustené do podlahy.
Záhada, ktorú odhaľuje tento objav, otvára dvere do minulosti a možno aj k ďalším zaujímavým nálezom, ktoré nám môžu pomôcť lepšie pochopiť históriu našich predkov. Aj jednoduchá dlaždica môže ukrývať ich stopy, čo vedcov motivuje pokračovať v skúmaní a odkrývaní tajomstiev, ktoré zostali skryté milióny rokov.
