Každým rokom narastá počet ľudí trpiacich nejakou psychickou chorobou, aj keď „iba“ depresiou. Väčšinu chorôb je možné získať počas života, málokedy sa s ňou už ľudia narodia. Rovnako sa však proti nim dá väčšinou bojovať, ale niektorých sa zbavuje len veľmi ťažko. Ide o tie najhoršie a najzávažnejšie poruchy, pri ktorých je jedinec schopný čohokoľvek…
Wendigo psychóza
Príbeh o kanibalistickom monštre zvanom „Wendigo“, ktoré tuto chorobu spôsobuje, vychádza z kultúry „Algonquian“. Pri tejto psychóze ide o neodolateľnú túžbu po ľudskom tele (mäse), teda choroba na princíp kanibalizmu.
Doteraz sa však naisto nevie, či môže tejto poruche prepadnúť ktokoľvek, alebo len človek vychovaný v duchu už spomínanej kultúry. (okrem pridaného obrázku má aj rôzne iné podoby)
Syndróm Alici v Krajine zázrakov
Život človeka trpiaceho tohto syndrómom je veľmi ťažký a bolestivý. Hrozné migrény a mylné predstavy o svete okolo seba. Medzi ďalšie symptómy patrí počutie zvukov hlasnejšie/slabšie, alebo videnie predmetov väčšie/menšie ako v skutočnosti sú.
Tento syndróm sa zvykne prirovnávať k užitiu LSD, akurát že bez eufórie a s veľkou bolesťou. Často však pochádza z nádorov, alebo z psychoaktívnych liekov. Najčastejšie však ovplyvňuje ľudí do 20 rokov.
Syndróm Mimozemskej ruky
Predstavte si, že nedokážete ovládať svoje končatiny (najčastejšie ruky). Aj keď končatinu cítite, nemáte nad ňou absolútne žiadnu kontrolu. Syndróm sa nevyskytuje veľmi často, jedine po operáciách, alebo rozpoleniach mozgu.
Zatiaľ neexistuje žiadny „liek“, alebo terapia, ktorá by dostatočne zabrala. Jediné čo môžete robiť, je trénovať svoje ruky a niečím ich zamestnať.
Klüver-Bucyho syndróm
Zo všetkých porúch tento syndróm zahŕňa najhoršie zmeny. Medzi ne môže patriť strata pamäti, konzumácia nevhodných predmetov a účasť na sexuálnych aktoch s neživými predmetmi. Na diagnostikovanie treba aby pacient trpel aspoň tromi príznakmi.
Vtedy je už väčšinou neskoro a v toto štádium syndrómu je už neliečiteľné. Čo je najhoršie, postihnutý ním bude trpieť do konca života…
Cotardov syndróm
Alebo tiež parazitárny klam. Ide o syndróm, ktorý Vás presvedčí, že ste mŕtvy, ale stále chodíte po planéte. Viete si hádam predstaviť, ako rýchlo osoba s týmto syndrómom zošalie. Samozrejme treba spomenúť, že jedinci trpiaci týmto syndrómom trpia častými depresiami a často sa snažia spáchať samovraždu, aby si overili svoje „presvedčenie“.
Aj napriek tomu, že za skutočné psychické ochorenie začal byť Cotardov syndróm považovaný až v roku 2007, objavuje sa od 80. rokov. Rovnako ako pri niektorých predchádzajúcich chorobách, účinná liečba neexistuje.
Fregoliho klam
Tento syndróm je pomenovaný po (svojho času) známom talianskom hercovi Leopoldovi Fregolim. Tento herec sa totiž za jeden dokázal prezliecť do oveľa viac kostýmov, ako jeho kolegovia. Ako som už trochu napovedala, postihnutý jedinec verí, že síce je jedna osoba, alebo pod rôznymi vrstvami kostýmov.
Tento syndróm taktiež ovplyvňuje pamäť a tým spôsobuje veľkú zmenu životného štýlu. Zistilo sa, že sa taktiež „preplieta“ s inými poruchami a navzájom sa potom ovplyvňujú.
Capgrasov syndróm
Syndróm spôsobuje, že neviete komu môžete veriť. Postihnutí jedinci vo väčšine prípadov prišli o osobu, ktorej verili, alebo o ktorú sa zaujímali. Ďalej majú pocit, že ich „ovládanie“ prevzal nejaký robot, alebo monštrum.
Tento syndróm sa často spája so schizofréniou a pod. Je preukázané, že u niektorých ľudí sa objavil po poranení hlavy.
Štokholmský syndróm
Myslím, že väčšina z Vás už o tomto syndróme počula. Ide o „stav“ keď unesený/rukojemník začne sympatizovať k únoscovi. Stáva sa to zvyčajne potom, ako obeť prežije extrémne situácie proti svojej vôli. Najznámejším príkladom je určite Patty Hearstová.
Po únose teroristami (Symbiotická oslobodzovacia armáda – SLA) sa nakoniec pridala na ich strany a neskôr s nimi vykradla banku. Stala sa revolucionárkou, až kým ju nezatkla polícia. Po tomto incidente sa ľudia začali báť o svoje deti, aby im niekto „nevymil“ mozog a nepridali sa na druhú stranu.
Diogénov syndróm
Syndróm sa často začína prejavovať paranojou, alebo neschopnosťou nadviazať trvalé vzťahy. Po čase prechádza do úplnej izolácie od „vonkajšieho“ svetu.
Žiadny kontakt s ľuďmi prerastie do sebapoškodzovania. Keď syndróm dôjde do tohto štádia, postihnutý sa začne obklopovať rôznymi predmetmi, alebo zvieratami.
Pica syndróm
Ide viac-menej o poruchu prijímania potravy. Jedinec trpiaci týmto syndrómom zje naozaj všetko. Omietku, kamene, trávu, špinu a podobné, čo samozrejme môže spôsobovať rôzne tráviace problémy.
Ľudia sa doteraz nevedia zhodnúť, či ide o chorobu, alebo len nedostatok minerálnych látok. Tak či tak, nutkanie jesť všetko okolo seba je naozaj závažné ochorenie…
zdroj: therichest