Omyly sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie a človek ich robí od nepamäti. Môžu nás učiť, pomáhať nám vylepšiť samých seba, ale niektoré z nich sa stali tak zásadnými, že zmenili chod sveta. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na niekoľko najväčších chýb v histórii, ktoré ovplyvnili životy mnohých ľudí.
Invázia do Ruska Napoleonom Bonaparte
S cieľom rozšíriť svoje impérium sa v roku 1812 Napoleon Bonaparte rozhodol zahájiť masívnu inváziu do Ruska, ktoré pravidelne porušovalo kontinuálnu blokádu. Toto rozhodnutie sa však skončilo katastrofou, ktorá takmer zničila Napoleonovu „Grande Armeé“. Počiatočná fáza priniesla armáde úspech, no kruté ruské zimy sa jej čoskoro stali osudnou. Napoleonova armáda utrpela obrovské straty na životoch, a teda aj na svojej sile.
Návrh Titanicu
R.M.S Titanic bol najväčší a najluxusnejší zaoceánsky parník svojej doby. Jeho osud je dobre známy. V roku 1912 sa loď na svojej prvej plavbe potopila nárazom do ľadovca v Atlantickom oceáne. Na palube pritom zomrelo viac ako 1500 ľudí. Príčinou tejto katastrofy bola kombinácia niekoľkých chýb, ako napríklad nedostatočný počet záchranných člnov a nesprávne navrhnutý trup lode. Ten mohol odolávať nárazu jedného alebo dvoch malých ľadovcov, ale nie takému veľkému aký potopil Titanic. Navyše sa prepokladalo, že konštrukcia lode neprepustí vodu do vnútorných komôr, čo sa po náraze ukázalo ako nesprávne. Neprimeraná rýchlosť plavby v blízkosti ľadovcov a zlé koordinovanie evakuácie tiež prispeli k jednej z najhorších námorných katastrof v histórii. Po tejto tragédii sa návrhy lodí a bezpečnostné opatrenia na palube výrazne zlepšili.
Vojna vo Vietname
Vojna vo Vietname bola jednou z najkontroverznejších v histórii Spojených štátov. Ozbrojený konflikt prebiehal medzi Severným a Južným Vietnamom a rozšíril sa cez celú Indočínu. Bol výsledkom politických, hospodárskych a ideologických rozdielov medzi dvomi vietnamskými štátmi. Komunistom na severe sa podarilo zvíťaziť a vytvorili sa dva samostatné štáty, Severný a Južný Vietnam. Spojené Štáty americké však odmietli uznať nový režim a začali podporovať Južný Vietnam. To vyvolalo napätie, čo postupne viedlo k ozbrojenému konfliktu medzi Severom a Juhom. Do bojov sa zapojili rôzne krajiny a frakcie, vrátane USA, ktoré vyslali veľké množstvo vojsk na pomoc Južnému Vietnamu. Vojna sa stala veľmi kontroverznou a bola sprevádzaná protestami proti nej vo vnútri aj mimo Spojených Štátov. Americká armáda tam strávila viac ako desať rokov, ale nakoniec bola nútená odísť bez jasného víťaza. V roku 1975 Severný Vietnam nakoniec zvíťazil a obidva štáty sa zjednotili pod komunistickým režimom. Táto vojna bola kritizovaná nie len pre svoju dlhú dobu trvania a obrovské straty na obidvoch stranách, ale aj pre nesprávne plánovanie a stratégiu.
Rusko predáva Aljašku USA
V roku 1867 predalo Rusko Aljašku, ktorá spadala pod túto veľmoc, Spojeným štátom americkým za 7,2 milióna dolárov, čo bola vtedy obrovská suma peňazí. Napriek tomu, že mnohí Rusi považovali predaj Aljašky za prehru, ktorá bola vraj vynútená americkým tlakom, ukázalo sa, že rozhodnutie o predaji bolo pre Rusko viac než výhodné. Zbavilo sa nákladov na obranu a financovanie vzdialenej a ťažko prístupnej oblasti. Ušetrené prostriedky tak putovali na jeho vlastný rozvoj. Tento predaj bol, ale pre Spojené štáty dôležitým krokom, pretože ním získali prístup k bohatým zdrojom minerálov a ropy, ktoré sa nachádzali na vzdialenom území, o ktorom v tom čase Rusko nemalo ani potuchy. Dnes je Aljaška jedným z najbohatších amerických štátov z hľadiska prírodných zdrojov a turistického priemyslu.
Černobyľ
V roku 1986 došlo k najhoršej jadrovej havárii v histórii ľudstva, keď explodoval štvrtý reaktor v černobyľskej elektrárni v Pripyati na Ukrajine. Táto katastrofa bola spôsobená kombináciou ľudskej chyby a technických problémov, ktoré viedli k vypuknutiu požiaru a explózii reaktora. Výbuch uvoľnil veľké množstvo rádioaktívneho materiálu do ovzdušia, ktorý sa následne rozšíril do okolitých krajín. Havária zasiahla životy tisícky ľudí, poškodila biodiverzitu a ekosystémy v celom okolí. Z mesta Pripyat bolo evakuovaných okolo 116 000 ľudí z oblastí, ktoré boli neskôr označné ako zóny, ktoré sa už nie je možné obývať. Kontaminované územia sú dodnes pod dozorom a len z časti prístupné. Príčinou havárie boli nie len chýbajúce bezpečnostné opatrenia, ale najmä nesprávne experimentovanie s reaktorom, zatajované chyby v návrhoch a neschopnosť personálu riešiť vznikajúce problémy. Celkovo ide o jednu z najhorších ekologických katastrof, ktorá ovplyvnila celý svet a zdôraznila potrebu bezpečnosti a opatrnosti pri využívaní jadrovej energie.
Šikmá veža v Pise
S náklonom 3,9 stupňa je Šikmá veža (Campanile) v Pise jednou z najnavštevovanejších pamiatok na svete. Veža nebola pôvodne postavená ako turistická atrakcia, ale ako zvonica pre Katedrálu Panny Márie (Cattedrale Metropolitana Primaziale di Santa Maria Assunta) v meste Pisa v Taliansku. Jej základy boli položené v roku 1173, no dokončenie stavby podmienené vojenskými a politickými dôvodmi trvalo neuveriteľných 199 rokov. Ikonický sklon začal postupovať už od „položenia posledného kameňa“, pretože veža bola postavená na mäkkej pôde, a tak základy začali pod jej váhou ustupovať. Pomerne úzky a prudký dizajn schodišťa vedúceho k vrcholu sa tak nepríjemne nakláňa. Človek má pocit, ako by padal do strany. Od začiatku náklonu sa vynaložilo veľa úsilia na záchranu veže a jej stabilizáciou.
Rakúska armáda útočí sama na seba
Okolo roku 1797 prebiehali boje pri dedine Karánsebes, kde táborilo približne 100 000 rakúskych vojakov. Niekoľko z nich bolo vyslaných napred, aby pozorovali postup nepriateľských tureckých vojsk. Muži cestou narazili na skupinku Cigánov, od ktorých si kúpili alkohol. A tak sa namiesto hľadania nepriateľov vrátili naspäť s niekoľkými litrami. Hlasné popíjanie prilákalo ďalších vojakov z tábora, ktorí sa silou mocou chceli tiež pripojiť. Malá skupinka sa však deliť nechcela, a tak vypukol boj. Uprostred opitého chaosu zakričal niekto, že prišli Turci. Niektorí z vojakov utiekli, zatiaľ, čo iní sa zhromaždili pripravení bojovať a zabiť každého muža v dohľade. Keď sa prach po tomto šialenstve konečne usadil, zistilo sa, že Turci v skutočnosti neprišli a opití rakúski vojaci zabili okolo 10 000 vlastných.
Požiar v Cerro Grande
Tri dni po začatí kontrolovaného vypaľovania v Cerro Grande v Novom Mexiku, 7. mája v roku 2000, sa začala evakuácia západnej časti neďalekého mesta Los Almos po tom, čo sa požiar vymkol spod kontroly. Prvotná myšlienka zachrániť les veľmi rýchlo skrachovala, pretože požiar kvôli prebiehajúcemu suchu a silnému vetru začal náramne eskalovať. Spálil viac, ako 48 000 akrov pôdy a takmer 400 rodín zanechal bez domova. Okrem obrovských materiálnych škôd a ohrozenia ľudských životov priniesol požiar aj zničenie cenných ekosystémov.
Fatálna zákruta
Srbský revolucionár, člen tajnej organizácie Mladá Bosna Gavrilo Princip, 20. júna 1914 plánoval zabiť rakúskeho vojvodu Františka Ferdinanda. Keď pôvodný plán zlyhal sadol si mladý muž do kaviarne Morizta Schillera. V nečakanom zvrate udalostí, po nevydarenom bombovom atentáte sa kráľovský automobil rozhodol pokračovať v ceste naprieč Sarajevom zmenou pôvodnej trasy. O tomto fakte však zabudli informovať Leopolda Loyka, vodič arcivojvodovho auta, ktorý „nesprávne“ odbočil smerom k užasnutému Principovi. Ten okamžite využil príležitosť a z niekoľkých metrov zastrelil vojvodu Františka Ferdinanda, nástupcu habsburského trónu a jeho manželku Žofiu. Gavrilo Princip bol súčasťou organizácie mladých bosnianskych nacionalistov, ktorá túžila po nezávislosti Bosny a Hercegoviny od Rakúsko-Uhorska a jej pridruženia k Srbsku. Keď sa dozvedel, že následník trónu František Ferdinand navštívy Sarajevo, rozhodol sa uskutočniť atentát, aby upozornil na bosniansku nezávislosť. Dodnes je kontroverznou postavou, ktorú jední považujú za hrdinu, ktorý bojoval za slobodu svojej krajiny, zatiaľ čo iní ho označujú za teroristu a vraha. Faktom však ostáva, že atentát mal veľký politický dosah a bol významnou udalosťou, ktorá vyústila do prvej svetovej vojny, kde prišlo o život viac ako 16 miliónov ľudí a svet sa ponoril do Veľkej hospodárskej krízy.
Najväčšie chyby v histórii nás učia, že ľudské rozhodnutia môžu mať ďalekosiahle následky ovplyvňujúce celé národy. Často krát sú spôsobené nedostatkom informácií, neschopnosťou predvídať následky, ale sú aj výsledkom neúmyselných chýb v rozhodovaní sa. Mnohé z nich sa stali katalyzátormi vojenských konfliktov, revolúcií, ekonomických kríz, hladomorov a ďalších tragických udalostí. Preto je dôležité si ako jednotlivci uvedomiť, že niekedy aj malé rozhodnutia môžu mať veľký vplyv pre budúcnosť nás všetkých.
