Pred 45 000 rokmi prežívala malá skupina ľudí na mrazivých tundrách doby ľadovej v Európe. Lovili vlnené nosorožce, vyrábali kamenné nástroje a možno si rozprávali príbehy pri ohni. Nové analýzy genómov však odhaľujú, že táto línia ľudí – jedna z najstarších na kontinente – úplne zmizla, nezanechajúc genetickú stopu v dnešných populáciách.
Objav, ktorý mení pohľad na migráciu ľudí
V jaskyni pri Ranis v Nemecku archeológovia objavili fragmenty kostí šiestich jedincov, vrátane matky, jej dcéry a vzdialených príbuzných. Analýza DNA, ktorú vykonali vedci z Max-Planckovho inštitútu pre evolučnú antropológiu, datuje tieto pozostatky do obdobia pred 45 000 rokmi.
Táto skupina patrila k Lincombiansko-Ranisovsko-Jerzmanowickej kultúre (LRJ), ktorá bola v Európe len krátkou epizódou v histórii ľudskej migrácie.
Stopy DNA z Českej republiky
Okrem pozostatkov v Ranis vedci analyzovali aj DNA zo starovekej lebky ženy z miesta Zlatý kůň v Českej republike. Výsledky ukázali, že títo ľudia boli geneticky príbuzní.
„Bola to tá istá skupina, tá istá rozšírená rodina,“ uviedol Johannes Krause, genetik z Max-Planckovho inštitútu. „Je možné, že sa navzájom poznali.“
Napriek príbuzenským väzbám boli ich počty veľmi nízke – odhaduje sa, že touto chladnou a nehostinnou krajinou putovali iba stovky jedincov.
Tmavá pokožka a izolácia
Tieto rané európske populácie si ešte stále zachovali tmavú pokožku, čo odráža ich nedávny pôvod z Afriky. Napriek tomu, že prežili migráciu z Afriky a niekoľko generácií v náročnom prostredí Európy, ich línia sa nakoniec vytratila bez genetickej stopy v dnešných populáciách.
„Ich príbeh nám ukazuje, že ľudská história nie je vždy len príbehom úspechu,“ povedal Krause pre CNN.
Neandertálske dedičstvo
Genómy LRJ ľudí tiež odhalili významnú väzbu na neandertálcov. Keď moderní ľudia opustili Afriku, stretli sa s neandertálcami, ktorí obývali Európu a západnú Áziu už stovky tisíc rokov. Tieto dve skupiny sa miešali, zanechajúc stopy neandertálskej DNA v genómoch dnešných ľudí.
LRJ ľudia niesli dlhé úseky neandertálskej DNA, čo naznačuje, že ich predkovia sa miešali s neandertálcami približne pred 46 000 rokmi.
„Bolo úžasné vidieť podobné časové údaje,“ uviedla Priya Moorjani, paleogenetička z Kalifornskej univerzity v Berkeley, ktorá sa podieľala na súvisiacom výskume.
Zmiznutá vetva ľudstva
Hoci LRJ ľudia predstavujú jednu z najstarších ľudských línií v Európe, ich genetická stopa sa v modernej populácii nenachádza. Táto vyhynutá vetva ľudstva zrkadlí osud neandertálcov, ktorí vymizli približne pred 40 000 rokmi.
Ich príbeh je pripomienkou toho, aké krehké bolo prežitie pre raných ľudí. Zatiaľ čo niektoré skupiny prežili a prosperovali, iné zmizli v mraze doby ľadovej.
Stratené kapitoly ľudskej histórie
Objav najstarších ľudských genómov v Európe odhaľuje fascinujúci, no tragický príbeh o ľuďoch, ktorí prežili ťažkosti migrácie z Afriky, aby nakoniec zmizli. Tento výskum ponúka nové pohľady na dynamiku ľudskej migrácie a interakcie s neandertálcami, pričom zdôrazňuje, aké zložité a nepredvídateľné boli dejiny nášho druhu.
